Právnik Michal Miškovič blízky OĽaNO klamal pri získaní zákazky na právne služby v hodnote 195-tisíc eur v Žilinskom samosprávnom kraji. Vyplýva to z podkladov, ktoré na základe infozákona získala Nadácia Zastavme korupciu. Dokumenty si vyžiadala od všetkých úradov, ktoré s advokátom uzavreli zmluvy.

Keď išiel Miškovič uzatvárať zmluvu so župou, doložil v októbri 2018 čestné vyhlásenie, že nemá vedomosť o trestnom stíhaní seba ani nikoho zo svojich zamestnancov. Bol pritom obvinený v súvislosti s podozrením z falšovania podpisov v spore firiem Cronson a BH Site Management.
Pre portál Aktuality.sk tvrdil, že to v roku 2017 sám oznámil Slovenskej advokátskej komore. V súčasnosti v tomto prípade už čelí obžalobe na súde a komora mu pozastavila činnosť.
Pred žilinským krajom však trestné konanie zatajil. ,,Podľa medializovaných informácií nám JUDr. Miškovič pravdepodobne neposkytol v čestnom vyhlásení pravdivé informácie,” pripustila župa v aktuálnom stanovisku pre Nadáciu.
Po našich otázkach ohľadom nepravdivého čestného vyhlásenia žilinský kraj oznámil, že z tohto dôvodu, ako aj pre rozhodnutie advokátskej komory, ukončil zmluvný vzťah s Miškovičom a tiež aj jeho pôsobenie v orgánoch Letiskovej spoločnosti Žilina.

Nadácia sa na okolnosti čestného vyhlásenia ako aj ďalšie medializované kauzy spýtala aj Miškoviča. Odpovede po opakovaných písomných aj telefonických urgenciách prisľúbil. Napokon však neodpovedal.
V akciovke Letisková spoločnosť Žilina, ktorá patrí župe, bol Miškovič jedným zo štatutárov. Vystriedal Ctibora Lisického a do funkcie ho navrhla županka Erika Jurinová (OĽaNO). Počas jej pôsobenia získal aj zákazku na právne služby.
Miškovič mal župe radiť pri probletických obchodných vzťahoch a vo verejnom obstarávaní.
Zviditeľnil sa napríklad v spore s podnikateľom Georgem Trabelssiem, ktorého firma SAD Žilina desať rokov zabezpečovala autobusovú dopravu v kraji. Zmluvu dostal Trabelssie bez súťaže. Jurinová, ktorej radil Miškovič, vypísala síce na služby tender, ale nakoniec pod časovým tlakom, keďže súťaž dlhodobo riešil kontrolný úrad (doplnené 18.9. po upozornení ŽSK) zákazku na základe priameho zadania opäť získala Trabelssieho SAD Žilina.
Lacný. Ale naozaj?
Nadácia si vypýtala faktúry a pracovné výkazy, na základe ktorých župa platila Miškovičovej advokátskej kancelárii za poradenstvo. Súpisy prác sú opísané veľmi všeobecne a nie je možno zistiť, koľko a čo sa pod jednotlivými položkami skrýva. Niektoré deklarované počty odpracovaných hodín sú tak vysoké, až vzbudzujú pochybnosť, či sú fakturované hodiny skutočné a primerané.
Napríklad v jednom prípade si Miškovič vyfakturoval spolu 330 hodín a 24-tisíc eur za rady v oblasti verejného obstarávania. Z príloh k faktúram, ktoré nadácia od kraja na základe infozákona obdržala, nie je zrejmé, aké konkrétne úkony viedli ku faktúre. V advokácii je pritom všeobecne uznávanou praxou, že klientom sa poskytujú podrobné súpisy prác vrátane opisu každého jednotlivého faktúrovaného úkonu, a to až na úroveň štvrť hodiny.
Darina Sošková, vedúca odboru verejného obstarávania župy Martina Remencová, hovorkyňa kancelárie predsedníčky župy (opravené 18.9. po upozornení ŽSK) to obhajuje, že činnosti advokát dostatočne vydokladoval v preberacích protokoloch. Malo ísť najmä o riešenia, ako vyvlastniť autobusové stanice. Výsledok však nie je prílohou faktúry.
Pochybnosti vzbudzuje najmä analýza verejného obstarávania, za ktorú dostal Miškovič zaplatené vlani. Župa potvrdila informácie nadácie, že analýzu nerobil advokát sám, ale podieľali sa nej jej zamestnanci. ,,Spracoval ju odbor verejného obstarávania Žilinského samosprávneho kraja za poradenskej činnosti JUDr. Miškoviča,” vysvetlila Sošková Remencová.
Miškovič má na viacerých štátnych úradoch zmluvy vďaka tomu, že v súťaži a v prieskume trhu ponúkol najnižšiu sumu. Napríklad na župe to bolo 65 eur za hodinu, pričom renomované právne kancelárie v Bratislave si od klientov pýtajú od 90 eur vyššie.
Keď premiér Igor Matovič pred médiami obhajoval právne služby od Miškoviča spomenul, aké sadzby si od štátu účtovali komerční právnici počas pôsobenia Smeru. V jednom rezorte to bolo podľa premiéra za hodinu až 582 eur.
Ak si však ,,lacný právnik” vyúčtuje neopodstatnené hodiny navyše, môže zarobiť aj viac ako “drahá” právna kancelária.
Úrad | suma (eur) | účel |
Ministerstvo živ. prostredia (OĽaNO) | 234 600 | rámcová dohoda na právne služby |
Tipos (MF, OĽaNO) | 307 298,40 | zmluva na právne služby |
Slovenský pozemkový fond (MP, OĽaNO) | 287 040 | poskytovanie právnych služieb |
Zdroj: Centrálny register zmlúv |
Analýzu nedajú
Či účtovaný čas zodpovedá práci Miškoviča, sa nedá skontrolovať pri Slovenskom pozemkovom fonde, s ktorým v máji tohto roka uzavrel zmluvu na 287-tisíc eur.
Miškovič si faktúroval desiatky hodín za analýzu zmlúv s inými advokátskymi kanceláriami, ktoré fond uzavrel v predchádzajúcom volebnom období. Pritom išlo o štandardizované krátke zmluvy, ktoré mali z väčšej časti rovnakú formu a tiež obsah.
,,Audit zmluvných vzťahov je bežnou praxou pri zmene vedenia. Keďže noví štatutári preberajú zodpovednosť za úrad a jeho záväzky, ich záujem na preverení platných dodávateľských zmlúv a ich výhodnosti pre organizáciu je vždy odôvodnený,” uviedol fond. Závery auditu a odporúčania Miškoviča však nadácii na kontrolu neposkytol.
,,Vykonaná analýza tvorí podklad pre ďalšie právne kroky súčasného vedenia Slovenského pozemkového fondu, ktoré by mohli byť sprístupnením materiálu zmarené,” odôvodnil.
Pred dvomi rokmi podpísal Miškovič zmluvu s Úradom jadrového dozoru (ÚJD) za 172 800 eur, o rok neskôr ďalšiu za 40 800 eur. Mal úrad zastupovať v sporoch, ktoré vedie s inými subjektami.
K jednotlivým súdnym kauzám si fakturoval tisíce eur, v niektorých prípadoch mesačne. Podľa oslovených právnikov mesačné platby pri súdnych sporoch nebývajú obvyklé. Náklady má účastník sporu hlavne v takzvanej aktívnej fáze, keď sa hľadá zmieru alebo podáva obžaloba. Nasleduje obdobie kľudu, pretože sa čaká na vyjadrenie protistrany alebo nariadenie súdneho pojednávania, čo trvá mesiace.
V jednej kauze si Miškovič nechal zaplatiť aj za prehratý spor. ÚJD sa chcel súdiť s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý mu dal pokutu 7 000 eur. Miškovič súd prehral, lebo mal zmeškať lehotu na podanie žaloby.
Už pred Nadáciou na to upozornil Tomáš Drucker z mimoparlamentnej Dobrej voľby s tým, že úrad zazmluvnil na poradenské služby v spore o 7 000 eur sumu 19-tisíc eur.
,,Je to hlúposť, že za prehratý spor sme si vypýtali 19-tisíc eur. Okrem toho, klient bol vopred upozornený na to, že náklady na právne poradenstvo môžu dosiahnuť rovnaké alebo aj vyššie výšky ako udelená pokuta,” tvrdil Miškovič pre Denník N. Koľko presne štát, pod ktorý ÚJD patrí, spor s ÚVO stál, pre denník nespresnil.
Cez prieskum trhu
Na právne služby sa často nemusí robiť klasické verejné obstarávanie. Taktiež je možné použiť úplnú výnimku, ak ide o bezprostredný súdny spor. Hranica závisí taktiež od toho, o aký typ verejného obstarávateľa ide.
S výnimkou župy, ktorá súťažila a Miškovič vyhral vďaka najnižšej hodinovej sadzbe, väčšina štátnych inštitúcii si jeho advokátsku kanceláriu našla vďaka takzvanému prieskumu trhu. Oslovili teda okrem neho ešte dve ďalšie kancelárie.
Názvy týchto kancelárií sa pri viacerých inštitúciách opakujú, čo evokuje, že prieskum trhu nebol skutočný a mohlo ísť o vopred dohodnutý postup.
Napríklad ÚJD oslovil okrem Miškoviča kanceláriu Prosman Palkovič a Garaj & Partners. A ministerstvo životného prostredia do prieskumu zahrnulo Garaja, Miškoviča a mladého advokáta Dávida Šišmiča. Toho istého si okrem Miškoviča do prieskumu vytipoval Slovenský pozemkový fond. Šišmičova advokátska kancelária pritom vznikla len pred rokom - vlani v máji.
Štátny fond pritom tým, že kanceláriu zahrnul do prieskumu, zjavne považoval jej jednoročné fungovanie za fundovanejšie na zastupovanie v súdnych sporov o pozemky oproti desiatkam renomovaných kancelárií, ktoré sa pozemkovým sporom venujú už roky.
Miškovič má so štátom zmluvy celkom za 820-tisíc eur. Ide však o rámcové dohody, ich reálne plnenie nemusí dosahovať takú výšku. Napríklad ministerstvo životného prostredia po kritike oznámilo, že si od Miškoviča poradenstvo neobjedná.
Miškovič sa po voľbách stal poradcom ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO). Opozícia, najmä Smer-SD, vládu kritizuje, že Miškovič dostal štátne zakázky na poradenstvo vďaka svojmu vzťahu s OĽaNO. Hegera chce preto v parlamente odvolávať z ministerského postu.
Nezverejňuje, ako hospodári
Jedna z Miškovičových firiem – eseročka Arbitrážny súd nezverejnila od svojho vzniku v roku 2013 jedinú účtovnú závierku, čo je v rozpore so zákonnými povinnosťami. Závierky spadajú práve pod rezort financií. Iná Miškovičova firma Solvet zas naposledy zverejnila svoje hospodárenie naposledy za rok 2017. V týchto dňoch bežne firmy zverejňujú už závierky za rok 2019.
Miškovič je zo Žiliny. Pre Denník N povedal, že štátne zakázky bral preto, aby pomohol OĽaNO.
Dodal, že je veriaci, v detstve pôsobil v saleziánskom skautingu, odkiaľ sa pozná s ľuďmi z OĽaNO.
Miškovič nie je prvým prípadom, keď sa advokát blízky vládnej strane dostal k štátnym zakázkam. Stačí si spomenúť na Radomíra Bžána, ktorý mal zo štátnej spoločnosti MH Manažment za vyhratý spor zinkasovať 77 miliónov eur.
S politikmi Smeru mal kontakty. V jeho dome v Chorvátsku bola napríkladd aj bývalá štátna tajomníčka za Smer Monika Jankovská, ktorá je momentálne väzobne stíhaná.
Nadácia Zastavme korupciu sa obráti na Najvyšší kontrolný úrad, aby preveril hospodárnosť zmlúv s Miškovičom. Zároveň navrhneme zvážiť zmeny v spôsobe, akým štát a samospráva nakupuje právne služby. Jedným z riešení by mohla byť databáza advokátskych kancelárií, vytvorená ministerstvo spravodlivosti, ktoré by v prípade záujmu štátu o konkrétne poradenstvo dostávali výzvy na predloženie ponúk podľa svojej doterajšej špecializácie. Podobný systém funguje napríklad v Českej republike.
Trestné oznámenie z ministerstva
Tomáš Drucker z Dobrej voľby nedávno v súvislosti s Miškovičom upozornil na trestné oznámenie, ktoré ešte ako minister zdravotníctva pred dva a pol rokom podával jeho rezort. Figurovala v ňom aj česká Miškovičova firma.
Ministerstvo zdravotníctva sa v marci 2018 obrátilo na generálnu prokuratúru s podnetom, ktorý spomínal poradenskú zmluvu a menoval viaceré trestné činy, najmä v súvislosti s verejným obstarávaním zdravotnej techniky.
Poradenská zmluva, ktorá bola súčasťou podnetu, spomína pražskú eseročku Ennrolennema Company, ktorej konateľom bol Michal Miškovič. Zmluva obsahuje aj spojenia ako ,,úspech v súťaží“ pre objednávateľa, pod čím sa má rozumieť úspech uchádzača v súťaži tak, že uzatvorí rámcovú zmluvu, prípadne nejakú formu objednávky.
Za to si poradca účtuje mesačnú odmenu, ktorá bola zmluvne dohodnutá v dvoch častiach: 100-tisíc eur mesačne plus 15 % z hodnoty každého prístroja alebo služby, ktorú by si ministerstvo objednalo. Zmluva sa uzatvárala na 2 roky.
Zmluva tiež sľubuje pre záujemcu ,,zabezpečiť a organizovať všetky záležitosti potrebné a/alebo vhodné k naplneniu účelu tejto zmluvy.“ Za to mal poradca nielen riešiť pre objednávateľa zákazku, ale ho aj prípadne zastupovať voči Úradu pre verejné obstarávanie či podávať námietky.
Ennrolennema Company vznikla podľa českého obchodného registra v polovici roku 2013. Čím sa zaoberala, Miškovič v odpovedi Nadácii uviesť neupresnil. Odvolal sa na obchodné tajomstvo.
Podnet ministerstva zdravotníctva po niekoľkých mesiacoch vyšetrovateľka bratislavskej NAKA odmietla, ,,nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania“.
Keďže zmluva z podnetu nebola podpísaná a nenašiel sa prípad, kde by mohla takáto zmluva nejakým spôsobom obstarávanie ovplyvniť, vyšetrovateľka nevidela dôvod ďalej prípad preverovať.
,,Doteraz som nevedel, že vyšetrovateľka odmietla podnet pána Druckera podaný na NAKA. Nemám absolútne žiadne informácie k uvedenému konaniu,“ reagoval pre Nadáciu Miškovič.
Návrh na konkurz Dúhy
Miškovičova firma Cronson Invest bola zaangažovaná v konkurze na firmu prešovského podnikateľa Miroslava Remetu CI Regio. Podľa staršieho článku Hospodárskych novín zo Cronson priamo s Remetovou firmou neobchodoval, ale pohľadávku získal od žilinského dodávateľa Dúhy.
Iné Miškovičove eseročky Solvet a Arbitrážny súd zas figurovali v konkurze na najvplyvnejšiu Remetovu firmu Dúha. Na okresný súd sa najskôr obrátila s návrhom na konkurz firma, ktorá bola priamym biznis partnerom Dúhy. V návrhu označila aj ďalších veriteľov, ktorým niektoré svoje pohľadávky postúpila. Tými boli Miškovičove Solvet a Arbitrážny súd. Pričom už v tom čase Dúha súd požiadala, aby zablokoval možnosť postúpiť pohľadávky na ďalšie firmy. Podľa zmluvy medzi Dúhou a jej dodávateľom totiž ,,bez písomného súhlasu objednávateľa nie je zhotoviteľ oprávnený postúpiť svoju pohľadávku... na akúkoľvek inú osobu“. Nakoniec všetky súdy najmä pre túto zmluvnú podmienku konkurz zamietli.
Tým sa ale táto etapa neuzatvorila. Začiatkom roka 2018 to Solvet opäť skúsil na okresnom súde s návrhom na konkurz Dúhy. Tentokrát už Solvet figuroval ako hlavný veriteľ číslo jeden, ale výška jeho pohľadávky bola na eurocent rovnaká ako v predošlom prípade. Aj tento návrh okresný a neskôr krajský súd zamietli.
Miškovič na otázky k pohľadávke a rozhodnutiam súdov nereagoval.
"Verejné obstarávanie na Slovensku kontrolujeme vďaka podpore z Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis.”