Verejný dlh Slovenska tento rok vzrastie, príčinou je koronakríza. Kým vlani bol hrubý dlh na úrovni 48 percent HDP, tento rok sa predpokladá jeho rast až na úroveň takmer 70 percent.
Rast dlhu je spôsobený záchrannými opatreniami súvisiacimi s opatreniami na zmiernenie dôsledkov epidémie koronavírusu.
Nový šéf rozpočtovej rady: Verejné financie sú v rozvrate Čítajte Vládu však pred prílišným rozhadzovaním doslova brzdí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý definoval dlhovú brzdu. Jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť nárastu dlhu na kritické úrovne, a tak držať na uzde zástupcov štátu v míňaní.
Hoci je momentálne dlhová brzda vypnutá (nastúpila nová vláda a pre mimoriadne opatrenia), jej primárne nastavenie neodráža podľa ministerstva financií realitu, v ktorej sa ekonomika nachádza.
Treba preto dlhovú brzdu lepšie prispôsobiť krízovým opatreniam. Práve o tom, ako zmeniť dlhovú brzdu, debatovali v pondelok popoludní koaliční a opoziční politici i ekonómovia na pôde Národnej banky Slovenska.
Kde je problém?
Dlhová brzda vychádza z oficiálnych štatistík Eurostatu, ktorý chápe pod dlhom krajiny jej hrubý dlh. Na úrovne hrubého dlhu sa následne vzťahujú aj sankcie dlhovej brzdy. A v tom je problém.
