Starý chlieb, zvyšky polievky z nedele, vajíčkové škrupiny. Niečo sa vyhodí do smetného koša, nedojedenú omáčku alebo polievku niektorí spláchnu v záchode. Od nového roka však nastane zmena – aj kuchynský odpad bude treba triediť.
Väčšina odpadu z kuchyne – od šupiek zo zeleniny, cez čajové vrecúška až po plesnivé pečivo.
V rodinnom dome by sme časť z neho vyhodili do kompostu, na nedojedených zvyškoch by si pochutili domáce zvieratá. V mestách však končia v čiernych smetných nádobách, určených na zmesový komunálny odpad.
Komunitné kompostovanie v Bratislave naráža aj na problémy Čítajte Takáto likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu je však neekologická a pre mestá a obce bude aj čoraz drahšia.
Ceny za skládkovanie odpadu každý rok stúpajú. Skládkovať menšie množstvo odpadu – teda bez bioodpadu, ktorý tvorí jeho veľkú časť - bude pre rastúce ceny pre samosprávy ekonomickejšie.
Cesta vedie cez triedenie kuchynského odpadu. Cieľom je eliminovať, v ideálnom prípade odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.
Pri skládkovaní tohto druhu odpadu sa navyše tvoria nebezpečné skleníkové plyny. Skládky okrem toho znečisťujú vodu, pôdu aj ovzdušie.
