Hrubé steny netreba tepelne izolovať? Toto sú mýty o zatepľovaní

Mýtus: Po zateplení rodinného domu nastane jeho utesnenie a dom prestane dýchať.

Ako je to naozaj: Je pravda, že pri zatepľovaní obvodových stien rodinného domu a výmene starých netesných okien dochádza spravidla k zníženiu celkovej prievzdušnosti obálky budovy. Vzduchotesnosť obálky budovy je totiž dôležitým predpokladom na zníženie tepelných strát budovy. Po zateplení je preto nevyhnutné zaistiť dostatočné vetranie, ktoré privádza čerstvý vzduch a odvádza nežiaduce škodliviny a vlhkosť obsiahnutú vo vzduchu.

Mýtus: Bez projektu a energetického hodnotenia bude zateplenie lacnejšie.

Ako je to naozaj: Návod, ako postaviť nízkoenergetický dom alebo správne nainštalovať moderné technológie na internete nenájdete. Nekvalitná a neodborná rekonštrukcia môže viesť k tomu, že budete musieť v dome robiť dodatočné zásahy, ktoré môžu prevýšiť náklady na vyhotovenie energetického hodnotenia a projektovej dokumentácie.

Mýtus: Pri zatepľovaní dochádza ku kondenzácii vodnej pary a k vzniku plesní.

Ako je to naozaj: Ku kondenzácii pár a k následnému vzniku plesní dochádza najčastejšie v nezateplených stavbách. Rizikovými miestami sú napríklad rohy stien, ostenia a nadpražia okien, okolia parapetov.

V nezateplených stavbách môže teplota vnútorného povrchu pri chladnom počasí klesať až na teplotu tzv. rosného bodu. Vzduch je vtedy nasýtený vodnými parami, ktoré kondenzujú a vytvárajú ideálne prostredie na rast plesní.

Treba však pripomenúť, že okrem správneho zateplenia konštrukcií vrátane dôsledného riešenia detailov v rizikových miestach, ktorými sú tzv. tepelné mosty, je nevyhnutné zaistiť vetranie miestností. Len tak možno eliminovať nadmernú vlhkosť vzduchu.

Mýtus: V starom dome sú dostatočne hrubé steny, preto ho netreba zatepľovať.

Ako je to naozaj: Toto tvrdenie vo väčšine prípadov neplatí. Z hrúbky konštrukcie nemožno robiť závery o jej tepelno-technických vlastnostiach.

Schopnosť steny izolovať teplo vnútri objektu vyjadruje veličina známa ako súčiniteľ prechodu tepla. Čím je hodnota súčiniteľa prechodu tepla obvodovej konštrukcie nižšia, o to lepšie daná konštrukcia izoluje. Inými slovami - má väčší tepelný odpor. Napríklad meter hrubá nezateplená kamenná stena má hodnotu súčiniteľa prechodu tepla 1,86 W/(m2.K). Na druhej strane stena z plných pálených tehál s hrúbkou 0,8 metra dosahuje súčiniteľ prechodu tepla 0,81 W/(m2.K). Čiže pri menšej hrúbke steny dochádza k lepšej tepelnej izolácii.

Mýtus: Je jedno, akou hrúbkou zateplím.

Ako je to naozaj: Z ekonomického hľadiska je hrúbka izolácie vzhľadom na celkovú cenu zateplenia zanedbateľná. Do výdavkov na zateplenie fasády vstupuje niekoľko položiek: odstránenie pôvodných vrstiev, prenájom lešenia, nákup izolačného materiálu a finálnej úpravy a cena práce. Cena samotnej izolácie nebýva v porovnaní s týmito položkami mimoriadne vysoká. Zateplenie polovičnou hrúbkou polystyrénu neznamená, že budú polovičné aj vaše výdavky.

Mýtus: Penový polystyrén v konštrukciách po čase "mizne".

Ako je to naozaj: Penový polystyrén pri dlhodobom vystavení teplotám nad 70 stupňov Celzia a pri kontakte s organickými rozpúšťadlami stráca svoju stabilitu. Ak je však optimálne zabudovaný, týmto nepriaznivým vplyvom možno predísť. Vhodné zabudovanie by malo byť navrhnuté projektantom v projektovej dokumentácii.

Mýtus: Starý kotol na tuhé palivo v zateplenom dome netreba meniť.

Ako je to naozaj: Starý kotol s nízkou účinnosťou, ktorý je dimenzovaný na vyšší výkon, ako je reálna potreba objektu, vám bude po zateplení vytvárať zbytočné náklady. Len na ilustráciu, staré kotly na fosílne palivo majú účinnosť zhruba 55 percent. Nový kotol na pelety alebo štiepku má účinnosť 80 - 85 percent. Výmena zdroja tepla na vykurovanie a správna dimenzia nového zdroja tepla môže priniesť úsporu 25 až 30 percent.

Zdroj: byvajteusporne.sk