BRATISLAVA. Aby členské krajiny Európskej únie dostali miliardy z jej rozpočtu na záchranu ekonomiky, sľúbili, že v nasledujúcich rokoch doň budú platiť viac.
Profesor Alexy: Buď za lacné peniaze umrieme, alebo za drahé prežijeme Čítajte Spoločný rozpočet EÚ sa skladá z rôznych príjmov. Okrem ciel, daní a pokút ide najmä o platby jednotlivých členských krajín, vypočítané na základe hrubého národného dôchodku (hodnoty výroby, ktorú vytvorili rezidenti krajiny - teda nie takej, ktorá vznikla v rámci krajiny, čo je hrubý domáci produkt, HDP).
K zdrojom rozpočtu EÚ majú od budúceho roka pribudnúť nové - výnosy zo systému obchodovania s emisiami či dane za digitálne služby (od roku 2023 sa počíta aj s clom za uhlík).
Novým príjmom je aj takzvaná daň z plastu.
Ako sa zariadilo Slovensko
Daň z plastu - respektíve príspevok založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov - podľa Únie nielenže prinesie prostriedky do rozpočtu, no zároveň pomôže obmedziť používanie jednorazových plastov a podporí recykláciu.
Výška príspevku sa počíta pomerne zložitým vzorcom. Kľúčovou premennou je hmotnosť nerecyklovateľných plastových obalov. Sadzba na kilogram je 0,80 eura.
Témou plastovej dane sa zaoberajú prakticky všetky členské štáty. Je na nich, ako bude vo finále vyzerať.
