BRATISLAVA. Bankám od budúceho roka zrejme zanikne povinnosť platiť bankový odvod.
Vyplýva to z návrhu zákona o zrušení osobitného odvodu bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktorý v stredu schválila vláda.
Ide o naplnenie spoločného memoranda medzi ministerstvom financií a bankovou asociáciou z júna tohto roka.
Už vtedy sa obe strany dohodli, že sa vypracuje legislatíva na zrušenie odvodu. Návrh musí ešte schváliť parlament a následne podpísať prezidentka SR.
Zrušením odvodu klesnú bankám náklady v budúcom roku o 303,7 mil. eur, v ďalšom roku o 334,39 mil. eur a v roku 2023 o 344,43 mil. eur.
Zákon o osobitnom odvode nadobudol pritom účinnosť od roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre banky a pobočky zahraničných bánk a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore.
Zástupcovia rezortu financií a bánk sa však dohodli na použití prostriedkov z bankového odvodu inak.
V pondelok 22. júna 2020 na spoločnej tlačovej konferencii informovali o podpise spoločného memoranda k programu Rozvojový fond Slovenska výmenou za zrušenie bankového odvodu.
No cieľom aktuálneho návrhu zákona nie je upraviť použitie finančných prostriedkov vyzbieraných z osobitného odvodu, to sa bude riešiť neskôr. Konkrétnejšie sa problematika krytia oprávnených výdavkov bude riešiť podľa rezortu financií v ďalšom kroku.
V rámci pripomienkového konania Slovenská asociácia poisťovní taktiež žiadala, aby súčasne so zrušením bankového odvodu boli z povinnosti platiť odvod vyňaté aj poisťovne. Táto pripomienka je však podľa rezortu financií nad rámec navrhovaného zákona a tak sa na ňu neprihliada. Otázku prípadného zrušenia odvodu pre poisťovne bude ministerstvo riešiť v budúcnosti.
Z rokovania vlády
- Minimálne dôchodky sa pre 216-tisíc ich poberateľov od začiatku budúceho roka nebudú zvyšovať, zostanú v rovnakej výške ako v súčasnosti. Základná suma minimálnej penzie sa odpojí od priemernej mzdy na Slovensku. Obnoví sa aj zohľadňovanie len tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia pri posúdení nároku na minimálnu penziu. Žiadateľovi o dôchodok sa tak z hľadiska nároku na minimálny dôchodok opäť vezmú do úvahy len tie roky poistenia, pri ktorých v hrubom zarábal mesačne najmenej 24,1 % z priemernej mzdy. Napríklad za rok 2019 by išlo o hrubý mesačný zárobok najmenej 263 eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v stredu schválila vláda. Rezort práce pod vedením Milana Krajniaka (Sme rodina) tak opravuje nastavenie minimálnych dôchodkov, ktoré koncom minulého roka v parlamente presadili poslanci NR SR za SNS. Schválením navrhovanej novely zákona má Sociálna poisťovňa v budúcom roku ušetriť 59 miliónov eur, v roku 2022 zhruba 76 miliónov eur a v roku 2013 približne 103 miliónov eur.
- Ústavná dlhová brzda definitívne smeruje k zmene. Vláda schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorej cieľom je, okrem iného, naviazanie sankčných pásiem dlhovej brzdy na čistý dlh, zavedenie výdavkových limitov či úprava únikových klauzúl pre neuplatňovanie sankcií vo výnimočných situáciách, akou je napríklad aj pandémia nového koronavírusu. Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára budúceho roka.
- Pokuty za nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi budú v budúcnosti zrejme niekoľkonásobne vyššie, ako v súčasnosti. Vláda schválila návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rezort financií navrhuje od budúceho roka zvýšiť hornú hranicu pokuty za porušenie finančnej disciplíny pri narábaní s verejnými financiami z doterajších 40-tisíc eur až na 500-tisíc eur. Týka sa to pritom právnických aj fyzických osôb, ktoré dostávajú dotácie z verejných rozpočtov.
- Slovensko zavedie do svojich zákonov o spotrebných daniach z alkoholu a pohonných látok všeobecný systém spotrebných daní Európskej únie. Vláda totiž v stredu schválila novely oboch zákonov, ktoré do slovenskej legislatívy preberajú európske smernice. Predkladateľ návrhov, rezort financií, pritom uvádza, že cieľom predmetnej smernice je najmä znížiť administratívnu záťaž daňových subjektov, ako i správcov dane a minimalizovať daňové úniky pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie. Účinnosť novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov sa navrhuje od 1. júla budúceho roka a pri minerálnych olejoch od 1. januára budúceho roka.
- Vláda v stredu schválila návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa majú zaviesť výdavkové limity. Touto zmenou chce rezort financií zabezpečiť naplnenie cieľov z programového vyhlásenia vlády vo vzťahu k posilneniu transparentnosti verejných financií.
- Podmienky a povinnosti pri čerpaní investičnej pomoci na Slovensku budú podľa všetkého miernejšie. Vláda totiž v stredu s pripomienkou schválila novelu zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorá na návrh Ministerstva hospodárstva SR prináša zmeny pri čerpaním pomoci od štátu. Zameriava sa pritom výlučne na úpravu podmienok a povinností z hmotného a časového hľadiska. Dočasne by sa mal zjemniť aj systém pre spoločnosti, ktoré sa o pomoc ešte iba budú uchádzať. Koronavírus totiž podľa rezortu zásadným a nepredvídateľným spôsobom ovplyvnil prijímateľov investičnej pomoci, ako aj ich schopnosť plniť ustanovenia stanovené pri ich schvaľovaní. To by v krajných prípadoch mohlo viesť až k "hromadnému" rušeniu rozhodnutí o poskytnutí pomoci. Zmeny by mali platiť od začiatku budúceho roka.
- Vláda v stredu na svojom rokovaní schválila zvýšenie maximálnej výšky podpory pre vinárov na poistenie úrody a investície o 10 %. Kabinet totiž odobril návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa novelizuje zákon o podmienkach poskytovania podpory v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom. Návrh bol predložený v nadväznosti na zmeny maximálnej výšky podpory pre podporné opatrenia, ktorými sú „poistenie úrody“ a „investície“ podľa delegovaného nariadenia Európskej komisie z 30. apríla 2020 o dočasných výnimočných opatreniach, ktoré sú zamerané na riešenie narušenia trhu v sektore ovocia a zeleniny a sektore vinohradníctva a vinárstva v dôsledku pandémie COVID-19 a opatrení s ňou spojených.
- Zdravotné poisťovne budú povinné zvýšiť tvorbu rezervného fondu na 30 percent. Dôvodom sú možné negatívne výkyvy makroekonomického prostredia a nutnosť mať k dispozícii dostatočné rezervy na ich krytie. Rezervný fond by pritom mohli použiť iba na krytie strát. Vyplýva to z novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v stredu schválila vláda.
- Prerozdeľovací mechanizmus poistného medzi zdravotnými poisťovňami sa má zmeniť. Cieľom je podľa rezortu zdravotníctva, aby každá poisťovňa mala zdroje aj na liečbu ťažko chorých. Má sa preto zaviesť tzv. ex-post prerozdelenie. Zmenu, ktorá má priniesť milióny eur pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP), prináša novela zákona o zdravotnom poistení. V stredu ju schválila vláda.
- Slovensko bude pokračovať v prípravách oficiálnej účasti na Svetovej výstave EXPO Dubaj 2020. V stredu o tom na návrh Ministerstva hospodárstva SR rozhodla vláda. Kabinet taktiež vymenoval do funkcie generálnej komisárky expozície Miroslavu Valovičovú a súhlasil aj s financovaním oficiálnej účasti našej krajiny na tejto výstave v sume takmer 6,5 mil. eur. Slovensko sa bude na EXPO Dubaj 2020 prezentovať v rámci tematickej zóny „Mobilita“ formou prenájmu národnej expozície s rozlohou 1 306 metrov štvorcových.
- Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) sa má zvýšiť. Cieľom je podporiť výstavbu nájomných bytov. Vyplýva to z novely zákona o ŠFRB z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV), ktorú v stredu odobrila vláda.