Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →
BRATISLAVA. Podnikom hrozí prepad tržieb a ešte výraznejšiemu prepadu v rámci jednotlivých odvetví čelia mikropodniky.
Podľa odhadu Národnej banky Slovenska sa v druhom polroku obnoví približne len tretina tržieb, ktoré vypadli v prvej vlne koronakrízy.
Výpadok tržieb podľa centrálnej banky spôsobí, že ku koncu tohto roka sa do výrazného rizika nesolventnosti môže dostať približne 7,3 % všetkých podnikov.
Banky menej financujú rizikovejšie podniky
Na zmiernenie tohto rizika najvýznamnejšie vplýva možnosť kompenzácie nákladov na mzdy a nájomné. Bez tohto opatrenia by bol podiel podnikov v riziku podľa národnej banky o viac ako tretinu vyšší.
Do Bratislavy sa za lepším platom neoplatí odísť každému Čítajte Najvyššej miere rizika sú vystavené mikropodniky a malé podniky. Naopak nižšiemu riziku nesolventnosti sú vystavené stredné a veľké podniky, ktorým môže kompenzácia miezd a nájomného pomôcť najvýraznejšie.
Práve vo väčších podnikoch majú tieto náklady výraznejší podiel na celkových nákladoch.
Podiel úverov poskytnutých podnikom v riziku možnej nesolventnosti je podľa odhadov centrálnej banky približne 3,5 %.Tento podiel je nižší ako samotný podiel podnikov v riziku nesolventnosti.
To potvrdzuje skutočnosť, že banky financujú rizikovejšie podniky v menšej miere. Vyššej miere pravdepodobnosti zlyhania sú vystavené menšie podniky.
To je podľa NBS v súlade so skúsenosťou z predchádzajúcej krízy a nižším tempom rastu úverov poskytnutých tomuto segmentu.
Vplyv podporných opatrení je významný
Na preklenutie výpadku tržieb bude dodatočnú likviditu podľa odhadov národnej banky potrebovať približne desatina podnikov z tých, ktoré zostali solventné. Výraznejšej potrebe likvidity čelia najmä stredné a väčšie podniky.
Celkový odhadovaný objem potrebnej dodatočnej likvidity po zohľadnení podporných opatrení je na úrovni zhruba 0,6 mld. eur až 1 mld. eur.
Odhad však výrazne závisí od miery využívania týchto opatrení, keďže ich vplyv je pomerne významný. Ak by neboli prijaté, resp. využívané, potreba likvidity by mohla byť podľa centrálnej banky 2,5-násobne až 3-násobne vyššia.
Aj v prípade ich plného využitia však zostáva prítomné riziko nárastu miery zlyhania podnikových úverov.
Pre banky to znamená dodatočný nárast opravných položiek. Zároveň nekoordinované ukončenie podporných nástrojov môže podľa NBS ohroziť postupné oživovanie podnikového sektora.
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
- Sledujte priebeh pandémie koronavírusu minútu po minúte
- Vývoj počtu nakazených a mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- 25 otázok a odpovedí o novom koronavíruse
- Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť?
