Plán obnovy, ktorý dostal pompézny názov Moderné a úspešné Slovensko, je konečne vonku. Zásadne sa nelíši od strategického dokumentu, ktorý unikol do médií už pred troma týždňami.
Ako chcú riešiť top problémy Slovenska? Poznáme Hegerov návrh reforiem Čítajte Hlavným rozdielom je lepšia editorská práca, prehľadnejšie tabuľky a „učesanejšia“ analýza toho, kam sa má Slovensko za miliardy eur z Bruselu posunúť. Celý je k dispozícii na webovej stránke ministerstva financií.
Dokument obsahuje osem oblastí. Sú nimi fiškálne reformy, zelená
ekonomika, trh práce a sociálna udržateľnosť, vzdelávanie, veda, výskum a inovácie, verejné inštitúcie a regulácie a záverečnou oblasťou je digitalizácia.
Vypracovaniu dokumentu mala predchádzať verejná diskusia, premiér Igor Matovič sľuboval reformné leto. Počas júla a augusta sa malo na konferenciách diskutovať o reformách, ktoré by sme mali predložiť do 15. októbra Európskej komisii. Namiesto verejných debát diskutovali iba za zavretými dverami analytici z Inštitútu finančnej politiky, Útvaru hodnoty za peniaze a ďalší experti.
Matovičovci nás učia, že vieme, že nič nevieme Čítajte Problémom je, že Európska komisia počas leta zmenila stratégiu a nebude od nás požadovať len hrubé reformy, ktoré po splnení míľnikov preplatí, ale chce zoznam investičných projektov so zameraním na zelenú ekonomiku a digitalizáciu. Tie sa pritom ešte len majú definovať.
Stále to nie je plán obnovy
Pätnásty október, ktorý sa dlho považoval za posledný možný termín na predloženie reformného plánu, je podľa vlády len začiatkom zasielania národných plánov obnovy do Bruselu. Konečný termín je koniec apríla budúceho roka.
„Sú to kvalitné podklady ku kvalitnej diskusii,“ povedal na tlačovej konferencii minister financií Eduard Heger s tým, že ide o reformné menu, z ktorého sa budú vyberať priority. Minister otvorene tvrdí, že sa z neho vyberie päť alebo šesť kľúčových reforiem, pri ktorých nájde koalícia zhodu. Diskusie už prebiehajú.
„Toto teda ešte nie je plán obnovy, ktorý od nás požaduje Európska komisia,“ upozornil na tlačovej konferencii riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara. „Najväčšie priority vidíme v zdravotníctve a z pohľadu Európskej komisie je to určite aj zelená ekonomika," dodal.
Ak by sa sčítali náklady na všetky reformy a iniciatívy, ktoré sú v dokumente spomenuté, potrebovali by sme približne 30 miliárd eur. Zverejnený zoznam reforiem presahuje možnosti 7,5-miliardového plánu obnovy, ale cieľom je, aby sa časť reforiem financovala aj z 12-miliardového balíka nových štrukturálnych eurofondov.
Zverejnený dokument je podľa neho skôr dlhodobý plán na najbližších desať rokov a podkladom na debatu.
Heger by si osobne z menu vybral ako prioritu vzdelávanie, ktoré je úzko prepojené s inováciami a fiškálnymi reformy, aby sa dosiahli zdravé verejné financie. „Ako človek, ktorý prichádza do verejných inštitúcií zvonku, vidím, že veľkou oblasťou na reformy je verejná správa, aby vedela konkurovať súkromnému sektoru,“ dodal.
Kritizuje Remišová aj firmy
Z návrhu reforiem nie je nadšená koaličná strana Za ľudí. Jej predsedníčka a ministerka zodpovedná za eurofondy Veronika Remišová už naznačila, že má inú predstavu o reformách ako ministerstvo financií. Zásadný problém má napríklad s návrhom, aby kľúčovú časť riadenia verejných vysokých škôl vykonával prostredníctvom správnej rady štát, samosprávy a zamestnávatelia.
Do debaty o pláne obnovy vstúpili minulý týždeň aj firmy. Z pohľadu Klubu 500, ktorý je združením najväčších slovenských zamestnávateľov, je predložený návrh reformného plánu len množstvom čiastkových a miestami až chaotických opatrení.
„V takejto podobe nezabezpečia riadne fungovanie hospodárstva, jeho zotavenie po kríze a ani mu neumožnia naštartovať svoj rastový potenciál. Samotnú víziu materiálu nevnímame ako reformný plán, ale ako nereálne predstavy bez reálnych nástrojov,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Zverejnenie plánu obnovy žiadala od ministra financií Eduarda Hegera minulý týždeň prezidentka Zuzana Čaputová i Národná banka Slovenska (NBS). „My sa stále prihovárame za to, aby tento dokument necirkuloval po internete v podobe uniknutého dokumentu, ale aby bol oficiálne zverejnený,“ apeloval začiatkom mesiaca guvernér Peter Kažimír.
NBS predstavila päť priorít, ktoré by mal obsahovať plán obnovy. Sú nimi vzdelávanie, inovácie v progresívnych oblastiach (umelá inteligencia, robotizácia, elektromobilita), zlepšenie podnikateľského prostredia, znižovanie regionálnych rozdielov a dlhodobo udržateľné verejné financie, kde aj NBS navrhuje meniť celý dôchodkový systém, zaviesť výdavkové limity a urobiť reformu zdravotníctva.
Čo sa nachádza v reformnom menu Moderné a úspešné Slovensko:
1. Fiškálne reformy
V tejto oblasti riešia experti zdravé verejné financie. Ide o problémy so starnutím populácie a s dôchodkami:
- Dnes na dôchodcu pripadajú štyria pracujúci ľudia, o desať rokov to budú už len traja.
- Súčasný dôchodkový systém umožňuje špekulovať, platiť nízke odvody a získať rovnaký dôchodok.
- Nízke výnosy a zle informovaní sporitelia v druhom pilieri.
Čo plánujú zmeniť:
- Pružnejší odchod do dôchodku so zohľadnením strednej dĺžky života.
- Eliminácia špekulácií pri získavaní nároku na minimálny dôchodok.
- Transparentné porovnávanie výkonnosti fondov v druhom pilieri voči zahraničiu.
- Predvolené investičné stratégie v druhom pilieri.
- Pravidelne zasielaný výpis o očakávanej výške dôchodku.
V oblasti daní je v pláne efektívnejšie zdaniť fyzické osoby, ktoré presúvajú zisky do schránok v daňových rajoch. Ďalej zdanenie emisií CO2 pri automobiloch a vyššie dane z negatívnych externalít (takzvaná daň z SUV). Problémom je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Tieto dane sa majú znížiť, viac sa, naopak, budú zdaňovať nehnuteľnosti podľa ich hodnoty.
2. Zelená ekonomika
Táto oblasť reforiem sa snaží riešiť problémy so znečistením životného prostredia a preferovaním MHD pred automobilovou dopravou.
Čo plánujú zmeniť:
- 120-tisíc domácností kúri starými kotlami na tuhé palivá výrazne znečisťujúcimi ovzdušie. Plánuje sa výmena domácich kotlov.
- 75 percent verejných budov je zastaraných, súkromní majitelia rekonštruujú tiež málo.
- Slovensko recykluje málo odpadu, a to o 10 percentných bodov menej ako priemer EÚ. Na skládky posielame viac než 50 percent komunálneho odpadu (v EÚ je to 25 percent).
- Je potrebné vypracovať plány priorít pre rozvoj cestnej, železničnej a cyklo infraštruktúry a MHD. Zároveň zmodernizovať zákony, ktoré zabezpečia efektívnejšiu výstavbu a prípravu dopravnej infraštruktúry (napríklad cez novelu stavebného zákona)
3. Trh práce
Oblasť rieši tri základné problémy:
- Nízka zamestnanosť a riziko chudoby u ľudí z marginalizovaných komunít (až 60 percent nezamestnaných je dlhodobo bez práce)
- Mobilita pracovnej sily výrazne zaostáva za priemerom OECD
- Nízka dostupnosť bývania pre mladých ľudí.
Čo plánujú zmeniť:
- Schválenie stratégie pre integráciu Rómov.
- Spustenie podpory poskytovania ranej starostlivosti pre deti do troch rokov.
- Zvýšenie kvality a dostupnosti miest v jasliach a detských kútikoch.
- Povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom. Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2030 a poskytovanie sociálneho bývania v každom krajskom meste.
4. Vzdelávanie
Oblasť vzdelávania rieši problémy vysokých škôl a kapacít v materských školách.
Čo plánujú zmeniť:
- Zabezpečiť nové kapacity v škôlkach. Uzákoniť právny nárok na škôlku od štyroch rokov od roku 2023 a právny nárok na škôlku od troch rokov od roku 2024.
- Zvyšovať platy učiteľov od roku 2022 na 85 percent priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka.
- Rekonštruovať budovy škôl a ich optimalizáciu.
- V prípade vysokých škôl sa hovorí o ich zlučovaní od roku 2024 a inej štruktúre riadenia, ktorá má zvýšiť podiel zahraničných garantov kvality vzdelávania na vysokých školách zo šesť na 15 percent. Počet študijných programov má klesnúť o pätinu a aspoň jedna slovenská univerzita sa má umiestniť medzi top 500 univerzitami na svete.
5. Veda, výskum a inovácie
Dokument počíta s nevyhnutným zvýšením verejných zdrojov na výskum a inovácie. Podporovať chce užšiu spoluprácou medzi univerzitami a súkromným sektorom a stratégiu na prilákanie startupov a výskumníkov zo zahraničia.
Čo plánujú zmeniť:
- Pripraviť program rýchleho vybavovania povolení pre vysokokvalifikovaných cudzincov. Do roku 2024 sa má podporiť príchod tisíc expertov zo zahraničia.
- Zaviesť podporné schémy na prilákanie a integráciu zahraničných expertov a študentov. Štipendiá na udržanie najlepších maturantov.
- Zvýšiť verejné výdavky na vedu a výskum z 0,4 na 0,6 percenta HDP. Pravidelne zvyšovať verejné výdavky na vedu a výskum o 0,05 percenta HDP ročne.
6. Zdravie
Hlavným cieľom v oblasti zdravotníctva je zníženie odvrátiteľných úmrtí na priemer EÚ do roku 2030 a optimalizovať sieť nemocníc.
Čo plánujú zmeniť:
- Reformovať ambulantnú starostlivosť. Slovensko výrazne zaostáva za priemerom EÚ v počte všeobecných lekárov, ktorí pre nedostatok času nadmerne predpisujú vyšetrenia u drahších špecialistov.
- Od budúceho roka sa má určiť definícia nároku pacienta a optimálnej siete.
- Na Slovensku zároveň pracuje v porovnaní s najvyspelejšími krajinami EÚ menej zdravotných sestier. Zároveň je nepriaznivá aj veková skladba sestier – len 15 percent sestier má menej ako 35 rokov.
- Medzi nemocnicami sú veľké rozdiely v kvalite. Budovy nemocníc potrebujú obnovu. Od roku 2022 má byť schválená optimalizovaná sieť nemocníc, investičný plán výstavby a modernizácie nemocníc.
7. Verejné inštitúcie a regulácie
Táto oblasť rieši boj proti korupcii, byrokraciu v podnikateľskom prostredí a reformu verejnej správy.
Čo plánujú zmeniť:
- Pripraviť šesť legislatívnych úprav na boj proti korupcii: preukazovanie pôvodu majetku, postihovanie nelegálnych príjmov, sfunkčnenie majetkových priznaní verejných funkcionárov, širší okruh zverejňovaných informácií, pravidlá na zvýšenie transparentnosti, nové trestné činy.
- Vytvoriť nový obchodný register, stavebný zákon a zákon o územnom plánovaní. Kontinuálne prehodnocovať bariéry v podnikaní (antibyrokratické balíčky, pravidlo jedna legislatíva dnu, dve von).
- Prijať novelu zákona o verejnom obstarávaní, dobudovať analytické a implementačné jednotky, prehodnotiť platy vo verejnej správe, posilniť Úrad pre verejné obstarávanie a vytvoriť autoritu pre verejné obstarávanie.
8. Digitalizácia
Slovensko zaostáva za EÚ aj v digitalizácii verejnej správy. Spomedzi 28 hodnotených krajín kleslo z 24. pozície v roku 2018 na 26. pozíciu v roku 2020. Napriek zvýšenej miere online komunikácie so štátom a online dostupnosti služieb verejnej správy využívanie e-governmentu stagnuje.
Chýba centrálna autorita, ktorá by navrhovala dobré služby. Úradom chýba potrebná expertíza na návrhy a posudzovanie IT riešení. Štátne IT tvoria najmä veľké niekoľkoročné projekty
Čo plánujú zmeniť:
- Vytvoriť prehľadné návody, ako vybaviť úradnú komunikáciu elektronicky.
- Vybudovať kapacity IT špecialistov štátu.
- Vytvoriť národný plán širokopásmového pripojenia.
