Reformný dokument , ktorý tento týždeň zverejnil minister financií Eduard Heger, má 120 strán. Ide o rozsiahle menu, z ktorého si budú politici vyberať priority pre reformy. Tie musia spojiť s konkrétnymi investíciami, spolu s ktorými sa stanú súčasťou takzvaného plánu obnovy. Do konca apríla budúceho roka ho treba poslať do Bruselu.
Hegerov návrh reforiem konečne zverejnili. Ako chcú zlepšiť Slovensko? Čítajte Slovensko je na začiatku komplikovaného procesu, ktorý má rozhodnúť o osude 5,84 miliardy eur z európskeho Fondu obnovy. Očakáva sa politický súboj o stranícke priority, ktoré budú ohraničované mantinelmi Európskej komisie.
„Za posledných desať-pätnásť rokov Slovensko nerealizovalo veľké reformy, a tak nemá skúsenosti s realizáciou často nepopulárnych reforiem,“ upozorňuje v rozhovore pre INDEX Lívia VAŠÁKOVÁ, poradkyňa predsedu vlády pre Plán obnovy a Zelenú ekonomiku na problém s realizáciou reforiem.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako bude Európska komisia preplácať miliardy z plánu obnovy?
- Ako vznikne z reformného menu plán obnovy? V čom bude špecifický?
- Ako prepojiť plán obnovy s peniazmi z eurofondov?
- Ako sú v príprave plánu obnovy Francúzi alebo susedné krajiny?
Európska komisia zrejme z fondu obnovy nebude uhrádzať míľniky, ale investície. Čo to znamená?
Na začiatku nebolo jasné, či platby z Európskej komisie budú odmenou za reformy, ale počas leta sa to vykryštalizovalo smerom k investíciám. Míľniky i reformy však naďalej ostávajú pevnou súčasťou celého projektu.
Európska komisia bude vyžadovať splnenie reforiem, pričom všetky investície musia byť na ne nadviazané. Nejde o to, za každú cenu naliať peniaze do nejakej oblasti, ale cez reformy zabezpečiť ich efektívnejšie čerpanie. Takže bez reforiem nebudú investície a bez investícií nebudú reformy.
Prečo Európska komisia zmenila prístup?
Lívia Vašáková
- Pôsobí ako poradkyňa predsedu vlády pre plán obnovy a zelenú ekonomiku.
- Predtým pracovala ako vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
- Pracovala aj na generálnom riaditeľstve pre energetiku v Európskej komisii v Bruseli.
- Študovala na Ekonomickej univerzite v Bratislave, univerzite Johannesa Keplera v Linzi, Ludwig-Maximilian univerzite v Mníchove, univerzitách vo Francúzsku a Slovinsku a Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave.
Návrh Európskej komisie musí schváliť Rada a Európsky parlament. Preto má pre ňu význam prichádzať s návrhmi, ktoré majú šancu prejsť.
Iný názor na plán obnovy a odolnosti majú členské štáty z juhu Európy, ktoré boli najviac postihnuté pandémiou a krajiny takzvanej šetrnej štvorky - Rakúsko, Holandsko, Švédsko a Dánsko -, ktoré dbajú na fiškálnu disciplínu. Zrejme šlo o hľadanie kompromisu, ktorý by bol akceptovateľný pre všetky členské štáty.
Z reformného plánu sa má zostaviť plán obnovy. Čo v ňom Európska komisia od nás požaduje?
Sedemnásteho septembra Európska komisia prijala usmernenie pre písanie plánu obnovy. Týka sa nielen obsahu, ale aj implementácie a komunikácie.
Zároveň komisia zverejnila vzorový podklad, ktorý budú členské štáty využívať priamo na písanie dokumentu plánu obnovy. Zatiaľ je to len návrh, ku ktorému sa stále môžu vyjadriť členské štáty i Európsky parlament.
Je komplikovanejší a detailnejší ako reformný plán, ktorý zverejnilo ministerstvo financií?
