BRATISLAVA. Finančný sektor je v súčasnosti spolu s centrálnym bankami krajín súčasťou riešenia koronakrízy.
Práve v tom spočíva rozdiel medzi krízou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19 a tou z roku 2009. Vtedy bol totiž finančný sektor zdrojom problému.
Na konferencii Globsec Tatra Summit 2020 to uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.
Ako vyzdvihol, prvoradou úlohou NBS - ktorú aj splnila - bolo uistiť sa, že je v ekonomickom systéme dostatok likvidity.
Mal tým na mysli peniaze, ktoré majú vo vreckách banky, domácnosti, ale aj korporáty.
"Lacné financovanie je najdôležitejšia časť našej roly už od samého začiatku," vysvetlil.
Komerčné banky mali zase za základnú úlohu postarať sa v čase krízy o svojich zamestnancov a klientov. Uviedol to v diskusnom paneli CEO Slovenskej sporiteľne Peter Krutil.
"Situácia nebola jednoduchá, ľudia boli nervózni a museli sme zabezpečiť základné fungovanie ekonomiky," poznamenal Krutil.
Ako sa vyjadril, z hľadiska likvidity urobili centrálne banky naozaj dobrú prácu. Vyzdvihol, že najefektívnejším nástrojom pomoci klientom komerčných bánk sú moratóriá na splácanie úverov.
Podľa ďalšej diskutujúcej, medzinárodnej bankárky Gertrudy Tumpel-Gugerellovej, je výhodou centrálnych bánk to, že môžu zasiahnuť veľmi rýchlo a nemusia sa pýtať nikoho.
Ako podčiarkla, aj Európska centrálna banka na začiatku koronakrízy zasahovala do niekoľkých dní.
Podľa jej slov je bankový sektor takisto podporovaný aj verejnými zárukami, nie len likviditou.
Celá situácia okolo pandémie nového koronavírusu vrátane opatrení, ako je napríklad zatváranie reštaurácií, je podľa nej výzvou aj pre bankový sektor. Ako uzavrel Kažimír, veľmi dôležitou úlohou centrálnych bánk je dozrieť na finančnú stabilitu.
