BRATISLAVA. Rozpočet sa rodil rýchlo, zostavovaný bol však vo veľmi ťažkých časoch. Skonštatoval to v stredu pred rokovaním vlády minister financií Eduard Heger (OĽaNO).
Deficit verejných financií by mal byť v budúcom roku na úrovni 7,44 percenta.
"Je pravda, že tento rozpočet sa rodil veľmi rýchlo, ale, žiaľ, bolo to spôsobené aj súčasnou situáciou, v ktorej sa nachádzame, a ktorá je z histórie Slovenska aj bezprecedentná, a takisto aj z pohľadu tvorby rozpočtu," podotkol Heger.
Minister financií ďalej uviedol, že ide o rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti. Nič totiž neskrýva, zmierňuje dosahy koronakrízy a tiež pokračuje v stimulovaní ekonomiky.
Zároveň ide o rozumnú rovnováhu medzi aktuálnou potrebou zdrojov a budúcou konsolidáciou.
Neustála zmena dát
Poznamenal tiež, že rozpočet stavali v neistých časoch, pretože sa neustále menili dáta. Poukázal na júnovú a septembrovú prognózu, pričom reálne dáta mali podľa neho až v septembrovej. Zároveň zdôraznil, že o rozpočte rokovali dôkladne s každým ministrom.
Heger: Vyššie platy v štátnej správe by znamenali výsmech daňovým poplatníkom Čítajte Konsolidácia sa podľa jeho slov deje na strane štátu. "Nešetríme na ľuďoch ani na ekonomike, šetríme na sebe," vyhlásil minister s tým, že usporiť sa má na tovaroch, službách, ale aj mzdách.
Poznamenal, že na strane príjmov sa zvyšuje daň z tabaku, súčasťou rozpočtu je aj zníženie daňového zaťaženia autodopravcov.
Heger podotkol, že prognóza daňových príjmov verejnej správy je na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 - 2022 nižšia o viac ako 2 miliardy eur.
Nárast výdavkov na dôchodky
Podľa Hegera sa v návrhu rozpočtu významne podporuje financovanie sociálnej oblasti, kde je medziročný nárast 354 miliónov eur.
Priblížil, že to súvisí s nárastom výdavkov na 13. dôchodok, kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých, zvýšenie výdavkov na podporu rodiny a náhradné výživné.
Minister zároveň skonštatoval, že predstavili nový prístup k rozpočtu, aby bol prehľadnejší. Súčasne pri návrhu rozpočtu kapitálových výdavkov navrhujú zavedenie tzv. pravidla nulového štartovacieho rozpočtu.
Všetky kapitálové výdavky boli presunuté do všeobecnej pokladničnej správy (VPS), kde budú pripravené na presun do jednotlivých kapitol po splnení kritérií efektivity Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).
Riaditeľ ÚHP Štefan Kišš priblížil, že všetky kapitálové výdavky, investičné projekty sa budú dôsledne posudzovať už od ich vzniku, aby na konci dňa konečný projekt, ktorý bude financovaný, bol ten najlepší možný.
Kompromis, s ktorým nikto nie je úplne spokojný
Premiér Igor Matovič (OĽaNO) zároveň potvrdil, že rozpočet je "kompromis kompromisov". "Každé ministerstvo sa snažilo vyrokovať pre svoj rezort čo najviac," priblížil predseda vlády pred zasadnutím kabinetu.
"Toto je rozpočet, s ktorým asi nikto nie je spokojný. Je to kompromis medzi zachraňovaním krajiny v čase najhoršej krízy od druhej svetovej vojny a snahou mať financie pod kontrolou a mať ich udržateľné," povedala vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.
Matovičova vláda bude v stredu prvýkrát schvaľovať rozpočet Čítajte "V časoch tejto veľkej krízy si uvedomujeme, že prvoradí sú ľudia," ozrejmila Remišová s tým, že práve preto je celý budúcoročný rozpočet zameraný na pomoc ľuďom. Zároveň tu však podľa nej sú oblasti, do ktorých Slovensko potrebuje investovať. "To je v prvom rade zdravotníctvo - vidíme, že sme uprostred druhej vlny - a tento rozpočet nám ukazuje aj dôležitosť vo veľmi krátkom čase robiť reformy," dodala ministerka s tým, že strana Za ľudí naďalej trvá na reformách najmä v dôchodkovej a daňovej oblasti.
"Čo sa týka rozpočtu za náš rezort, snažíme sa šetriť peniaze ostatných rezortov, a to revíziou výdavkov na štátne IT," spresnila Remišová s tým, že štát takto ušetril už niekoľko miliónov eur. V tomto kontexte vyzdvihla aj záväzok, ktorý ministri v stredu prijali, a to dodržiavanie piatich základných princípov pri riadení IT projektov financovaných z verejných peňazí alebo zo zdrojov EÚ.
Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,44 percenta hrubého domáceho produktu. Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta HDP.
Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, o ktorom v stredu rokuje vláda. Ministerstvo financií v návrhu upozorňuje, že rozpočet vzniká v náročných podmienkach pandémie nového koronavírusu.
Rozpočet bude nasledujúce roky v deficite
Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,44 percenta hrubého domáceho produktu. Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta HDP. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, o ktorom v stredu rokuje vláda. Ministerstvo financií v návrhu upozorňuje, že rozpočet vzniká v náročných podmienkach pandémie nového koronavírusu.
Návrh rozpočtu predpokladá deficitné hospodárenie na všetky nasledujúce roky. Schodok by sa mal postupne znižovať na 6,18 percenta HDP v roku 2022 a 5,72 percenta HDP v roku 2023. Ak by mal deficit verejných financií klesnúť v roku 2023 na nulu, ako to predpokladá zatiaľ platný zákon o dlhovej brzde, podľa rezortu financií by si to vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme šesť miliárd eur.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 39,6 miliardy eur alebo 41,4 percenta HDP. Celkové výdavky očakáva návrh rozpočtu na úrovni 46,7 miliardy eur alebo 48,8 percenta HDP. Na výdavkovej strane počíta s rezervou 1,04 miliardy eur, a to na možný výpadok príjmov oproti prognóze.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý je hlavnou súčasťou verejných financií, by mal v budúcom roku dosiahnuť 8,049 miliardy eur. Návrh zákona o štátnom rozpočte počíta s celkovými príjmami 15,815 miliardy eur a celkovými výdavkami 23,865 miliardy eur.
Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 podľa prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, o 6,7 percenta. V roku 2021 sa má hospodárstvo zotavovať a HDP už môže rásť o 5,5 percenta. Ministerstvo varuje, že ak by si situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa v štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie. Rizikový scenár predpokladá pokles HDP v roku 2020 o 8,4 percenta a oživenie rastu v budúcom roku len na úrovni 4,3 percenta. Prípadná druhá vlna vynútených reštrikcií by tak znížila príjmy o ďalšiu približne jednu miliardu eur.
