Rozpočet sa podľa Hegera rodil v ťažkých časoch, premiér hovorí o kompromise

BRATISLAVA. Rozpočet sa rodil rýchlo, zostavovaný bol však vo veľmi ťažkých časoch. Skonštatoval to v stredu pred rokovaním vlády minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Deficit verejných financií by mal byť v budúcom roku na úrovni 7,44 percenta.

"Je pravda, že tento rozpočet sa rodil veľmi rýchlo, ale, žiaľ, bolo to spôsobené aj súčasnou situáciou, v ktorej sa nachádzame, a ktorá je z histórie Slovenska aj bezprecedentná, a takisto aj z pohľadu tvorby rozpočtu," podotkol Heger.

Minister financií ďalej uviedol, že ide o rozpočet pravdy, záchrany a zodpovednosti. Nič totiž neskrýva, zmierňuje dosahy koronakrízy a tiež pokračuje v stimulovaní ekonomiky.

Zároveň ide o rozumnú rovnováhu medzi aktuálnou potrebou zdrojov a budúcou konsolidáciou.

Neustála zmena dát

Poznamenal tiež, že rozpočet stavali v neistých časoch, pretože sa neustále menili dáta. Poukázal na júnovú a septembrovú prognózu, pričom reálne dáta mali podľa neho až v septembrovej. Zároveň zdôraznil, že o rozpočte rokovali dôkladne s každým ministrom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Heger: Vyššie platy v štátnej správe by znamenali výsmech daňovým poplatníkom Čítajte 

Konsolidácia sa podľa jeho slov deje na strane štátu. "Nešetríme na ľuďoch ani na ekonomike, šetríme na sebe," vyhlásil minister s tým, že usporiť sa má na tovaroch, službách, ale aj mzdách.

Poznamenal, že na strane príjmov sa zvyšuje daň z tabaku, súčasťou rozpočtu je aj zníženie daňového zaťaženia autodopravcov.

Heger podotkol, že prognóza daňových príjmov verejnej správy je na rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom na roky 2020 - 2022 nižšia o viac ako 2 miliardy eur.

Nárast výdavkov na dôchodky

Podľa Hegera sa v návrhu rozpočtu významne podporuje financovanie sociálnej oblasti, kde je medziročný nárast 354 miliónov eur.

Priblížil, že to súvisí s nárastom výdavkov na 13. dôchodok, kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažko zdravotne postihnutých, zvýšenie výdavkov na podporu rodiny a náhradné výživné.

Minister zároveň skonštatoval, že predstavili nový prístup k rozpočtu, aby bol prehľadnejší. Súčasne pri návrhu rozpočtu kapitálových výdavkov navrhujú zavedenie tzv. pravidla nulového štartovacieho rozpočtu.

Všetky kapitálové výdavky boli presunuté do všeobecnej pokladničnej správy (VPS), kde budú pripravené na presun do jednotlivých kapitol po splnení kritérií efektivity Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

Riaditeľ ÚHP Štefan Kišš priblížil, že všetky kapitálové výdavky, investičné projekty sa budú dôsledne posudzovať už od ich vzniku, aby na konci dňa konečný projekt, ktorý bude financovaný, bol ten najlepší možný.

Kompromis, s ktorým nikto nie je úplne spokojný

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) zároveň potvrdil, že rozpočet je "kompromis kompromisov". "Každé ministerstvo sa snažilo vyrokovať pre svoj rezort čo najviac," priblížil predseda vlády pred zasadnutím kabinetu.

"Toto je rozpočet, s ktorým asi nikto nie je spokojný. Je to kompromis medzi zachraňovaním krajiny v čase najhoršej krízy od druhej svetovej vojny a snahou mať financie pod kontrolou a mať ich udržateľné," povedala vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Matovičova vláda bude v stredu prvýkrát schvaľovať rozpočet Čítajte 

"V časoch tejto veľkej krízy si uvedomujeme, že prvoradí sú ľudia," ozrejmila Remišová s tým, že práve preto je celý budúcoročný rozpočet zameraný na pomoc ľuďom. Zároveň tu však podľa nej sú oblasti, do ktorých Slovensko potrebuje investovať. "To je v prvom rade zdravotníctvo - vidíme, že sme uprostred druhej vlny - a tento rozpočet nám ukazuje aj dôležitosť vo veľmi krátkom čase robiť reformy," dodala ministerka s tým, že strana Za ľudí naďalej trvá na reformách najmä v dôchodkovej a daňovej oblasti.

"Čo sa týka rozpočtu za náš rezort, snažíme sa šetriť peniaze ostatných rezortov, a to revíziou výdavkov na štátne IT," spresnila Remišová s tým, že štát takto ušetril už niekoľko miliónov eur. V tomto kontexte vyzdvihla aj záväzok, ktorý ministri v stredu prijali, a to dodržiavanie piatich základných princípov pri riadení IT projektov financovaných z verejných peňazí alebo zo zdrojov EÚ.

Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,44 percenta hrubého domáceho produktu. Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta HDP.

Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, o ktorom v stredu rokuje vláda. Ministerstvo financií v návrhu upozorňuje, že rozpočet vzniká v náročných podmienkach pandémie nového koronavírusu.