BRATISLAVA. Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,44 percenta hrubého domáceho produktu.
Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta HDP. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent HDP.
Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktorý na rokovanie vlády predložilo ministerstvo financií. Kabinet ho v stredu schválil s pripomienkou. Do konca roka ho musí schváliť aj parlament, kde môže dôjsť ešte k viacerým úpravám.

Rezort financií upozorňuje, že rozpočet vznikal v náročných podmienkach pandémie nového koronavírusu.
Predložený návrh predpokladá deficitné hospodárenie na všetky nasledujúce roky.
Schodok by sa mal postupne znižovať na 6,18 percenta HDP v roku 2022 a 5,72 percenta HDP v roku 2023. Ak by mal deficit verejných financií klesnúť v roku 2023 na nulu, ako to predpokladá zatiaľ platný zákon o dlhovej brzde, podľa ministerstva by si to vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme šesť miliárd eur.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 39,6 miliardy eur alebo 41,4 percenta HDP. Celkové výdavky očakáva predložený návrh rozpočtu na úrovni 46,7 miliardy eur alebo 48,8 percenta HDP. Na výdavkovej strane počíta s rezervou 1,04 miliardy eur, a to na možný výpadok príjmov oproti prognóze.
Hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý je hlavnou súčasťou verejných financií, by mal v budúcom roku dosiahnuť 8,049 miliardy eur. Predložený návrh zákona o štátnom rozpočte počíta s celkovými príjmami 15,815 miliardy eur a celkovými výdavkami 23,865 miliardy eur.
Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 podľa prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, o 6,7 percenta. V roku 2021 sa má hospodárstvo zotavovať a HDP už môže rásť o 5,5 percenta.
Ministerstvo varuje, že ak by si situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa v štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie.
Rizikový scenár predpokladá pokles HDP v roku 2020 o 8,4 percenta a oživenie rastu v budúcom roku len na úrovni 4,3 percenta. Prípadná druhá vlna vynútených reštrikcií by tak znížila príjmy o ďalšiu približne miliardu eur.
S vyrovnaným rozpočtom v najbližších rokoch zatiaľ nepočíta ani rezort financií a ani ekonomickí analytici. Na to je potrebné podľa nich rozsiahle ozdravenie verejných financií. Cieľom rezortu financií je do roku 2024 len zreteľne smerovať k dosiahnutiu štrukturálne vyrovnaného hospodárenia.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách musí rezort financií návrh rozpočtu predložiť parlamentu do 15. októbra.
Ďalšie správy z rokovania vlády:
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa stal novým predsedom slovenskej časti Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Vláda rozhodla o predĺžení opatrení týkajúcich sa verejných kultúrnych podujatí a najmä odvodovej povinnosti do umeleckých fondov.
Vládny kabinet odsúhlasil, aby sa Slovensko podpísalo pod Spoločné vyhlásenie SR a Spojených štátov amerických k bezpečnosti 5G sietí.
Organizátori kultúrnych podujatí, ktoré sa v dôsledku pandémie nového koronavírusu nebudú môcť uskutočniť ani v prvej polovici roka 2021, budú môcť predĺžiť platnosť zakúpených vstupeniek do konca júna 2022. Návrh, rovnako ako i zámer prijať ho v skrátenom legislatívnom konaní, v stredu schválila vláda.
Takmer 28 percent výdavkov rozpočtu verejnej správy by malo Slovensko v roku 2021 minúť na výdavky v oblasti sociálnych vecí a podpory zamestnanosti. Celkovo ide o 12,9 miliardy eur, čo predstavuje 13,5 percenta HDP.
Na súdnictvo a prokuratúru sa chystá štát v roku 2021 vyčleniť 363 669 000 eur, o približne sedem miliónov viac ako v rozpočte na rok 2020.
Ministerstvo obrany má v roku 2021 hospodáriť so sumou 1,22 miliardy eur.
Ministerstvo školstva má v budúcom roku 2021 hospodáriť s väčším balíkom peňazí než v tomto roku. Rezort školstva má mať k dispozícii celkovo viac ako 3,57 miliardy eur.
Ministerstvo kultúry by malo mať na výdavky v roku 2021 k dispozícii 392 149 000 eur, v medziročnom porovnaní s rozpočtom na rok 2020 je to približne o 2,5 milióna eur menej.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí by malo mať v roku 2021 k dispozícií 154,7 milióna eur.
Ministerstvo životného prostredia by malo mať v roku 2021 k dispozícii 601 miliónov eur.
Slovenské zdravotníctvo by malo mať na budúci rok opäť viac peňazí. Celkové výdavky sa predpokladajú vo výške 5,97 miliardy eur.
Kancelária prezidenta a Kancelária Národnej rady musia v budúcom roku počítať s menším rozpočtom. Kým prezidentka si pohoršila len o zhruba pol milióna a parlament o dva milióny eur, úrad vlády si v porovnaní s aktuálnym rokom o 30 miliónov polepšil.
Na zabezpečenie originálnych právomocí i prenesených kompetencií štátnej správy v činnosti obcí a miest je na rok 2021 podľa predikcie ministerstva financií alokovaných 5 381 872 000 eur, o vyše 570 miliónov viac ako v roku 2020.
Na oblasť bezpečnosti a verejného poriadku by mal štát v roku 2021 vynaložiť sumu 1,9 miliardy eur.
Celkové výdavky štátu do ekonomiky by mali v roku 2021 dosiahnuť 838 miliónov eur. Z tejto sumy bude najviac financií, a to 351,5 milióna eur, nasmerovaných na podporu podnikania, takmer 157 miliónov eur do energetiky, 96,5 milióna eur je určených pre Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a 62 miliónov eur na administratívu.
Podiel Slovenska v Európskom mechanizme pre stabilitu, v takzvanom trvalom eurovale, sa má zvýšiť z 0,8184 percenta na 0,9849 percenta.
Celkové plánované bežné výdavky na informatizáciu v roku 2021 v štátnom rozpočte by mali dosiahnuť pol miliardy eur.
Čerpanie financií na projekty zamerané na informačné technológie z verejných zdrojov a zo zdrojov Európskej únie bude efektívnejšie a transparentnejšie. Zabezpečiť to má návrh piatich základných princípov riadenia IT projektov.
V budúcom roku má ísť do cestnej dopravy na Slovensku 1,56 miliardy eur.
Opatrenia piatich odpočtových revízií priniesli v prvom polroku úsporu len 9,5 milióna eur, čo je 2,7 percenta plánovanej ročnej úspory.
Slovenský pozemkový fond by v roku 2021 mal skončiť hospodárenie s prebytkom na úrovni 6,82 milióna eur, v roku 2022 v hodnote 5,12 milióna eur a v roku 2023 vo výške 4,53 milióna eur.
Príjmy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by v budúcom roku mali byť vyššie. K dispozícii bude mať približne 61,5 milióna eur, čo je oproti roku 2020 viac o asi 5,8 milióna eur.
Sociálna poisťovňa by mala budúci rok dostať finančnú výpomoc zo štátneho rozpočtu 839,2 milióna eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2021 s výhľadom na roky 2022 a 2023, ktorý v stredu schválila vláda.
Štátna Exportno-importná banka (Eximbanka) by mala v budúcom roku hospodáriť so ziskom po zdanení vo výške 590-tisíc eur, čo je približne na úrovni predchádzajúcich rokov.
Zamestnanci chorí na COVID-19 by sa mali ľahšie dostať k úrazovému príplatku zo Sociálnej poisťovne. Ak zamestnávateľ potvrdí zamestnancovi, že jeho choroba vznikla v práci, Sociálna poisťovňa bude považovať podmienku choroby z povolania za splnenú. Konanie o nároku na úrazový príplatok sa tak v týchto prípadoch urýchli.