BRATISLAVA. Premiér Igor Matovič (OĽANO) by mal na štvrtkovom rokovaní Európskej rady podporiť čo najvyšší návrh znižovania uhlíkových emisií. Tvrdí to iniciatíva Klíma ťa potrebuje.
"Chápeme, že prioritou dnešných dní je riešenie koronakrízy. Avšak za ňou sa na nás valí oveľa väčšia kríza klimatická. Vyžiada si miliardové náklady, milióny klimatických utečencov, problémy so zásobovaním, aj nové choroby," hovorí Marta Fandlová z projektu Mladí za klímu.
Zelené investície z balíka obnovy
Moderátor a aktivista Michal Sabo pripomenul premiérovi, že pred voľbami sa spolu s koaličnými partnermi Sme rodina a Za ľudí zaviazali k podpore pre 65-percentné zníženie emisií.
"Slovensko sa nemôže tváriť, že to vyriešime niekedy nabudúce, keď to máme riešiť teraz. Núka sa nám aj príležitosť využitia peňazí z balíka obnovy," povedal.
Zelené investície by podľa Saba mali putovať do obnoviteľných energií, odklonu od znečisťujúceho priemyslu, podpory inovácií, prevencie pred povodňami a vysychaním, či do podpory železničnej dopravy.
"Uvedomujeme si, že klimatickú zmenu nevyriešime na Slovensku, ale pripravený na ňu môžeme byť najlepšie, ako vieme," poznamenal.
Matovič podporuje jadro
Predseda vlády uviedol, že svoje stanovisko ohľadne podpory zníženia emisií bude prezentovať v stredu na Výbore Národnej rady SR pre európske záležitosti.
"Môj osobný úmysel je, aby sme sa dosť intenzívne bavili o tom, aby sme energiu vyrobenú v atómových elektrárňach nepovažovali za rovnako špinavú ako energiu z fosílnych palív," podotkol Matovič na margo zasadnutia Európskej rady.
Iniciatíva Klíma ťa potrebuje spustila petíciu "Za klímu, za budúcnosť", ktorú podpísalo už viac ako 65 000 ľudí.
Žiadajú v nej poslancov Národnej rady SR, aby vyhlásili klimatickú núdzu s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040.
Matovič bude na samite hľadať spojencov do jadrovej aliancie Čítajte Zároveň chcú, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán a stratégiu, ako neutralitu dosiahnuť. Posledným bodom petície je žiadosť, aby vláda podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov Európskej únie (EÚ).
Doterajším cieľom EÚ bolo znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990.
Európska komisia však v upravenom návrhu klimatického nariadenia predložila ambicióznejší cieľ - zníženie emisií minimálne o 55 percent. Poslanci europarlamentu však schválili redukciu emisií do roku 2030 až o 60 percent.
Parlament je pripravený začať rokovania o konečnej podobe novej právnej úpravy s členskými štátmi. Rada EÚ, ministri členských krajín, sa však najskôr musí dohodnúť na svojej spoločnej vyjednávacej pozícii.
