BRATISLAVA. Na Slovensku sa opätovne zavedie tzv. pandemický rodičovský príspevok. Vláda v stredu schválila s pripomienkou nariadenie z dielne
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré reaguje na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu.
Pandemický rodičovský príspevok
Nárok na tento príspevok majú mať tí rodičia, ktorým v čase krízovej situácie zanikne nárok na rodičovský príspevok z dôvodu, že ich dieťa dovŕšilo tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Dávka sa má týkať aj detí, ktoré sú zverené do náhradnej starostlivosti, alebo ak uplynuli tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti oprávnenej osoby.

"Týmto osobám sa navrhuje poskytovať rodičovský príspevok v rovnakej sume, v akej im bol poskytovaný, a to najdlhšie do konca krízovej situácie," uviedlo ministerstvo práce s tým, že odhaduje mesačný nárast týchto poberateľov o 4340.
Návrh nariadenia myslí aj na ťažko zdravotne postihnutých. Po novom, aj keď nepredložia doklad o výdavkoch na prepravu za každú vykonanú cestu, bude im možné poskytnúť peňažný príspevok na prepravu, a to v paušálnej výške 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. "Ide o ŤZP, ktoré sa nebudú osobne prepravovať na svoje pracovné, vzdelávacie, rodinné alebo občianske aktivity, ale budú využívať doručovaciu službu s cieľom zabezpečenia si potravín a ďalších životných potrieb," vysvetlilo ministerstvo. Mesačne by mohol byť príspevok vyplatený 3250 poberateľom.
Ďalej ministerstvo navrhuje, aby sa v maximálnej možnej miere obmedzil osobný kontakt s cieľom predchádzania šíreniu nákazy, a v tejto súvislosti sa opätovne navrhuje neuskutočňovať úkony, pri ktorých dochádza k fyzickému kontaktu medzi orgánmi štátnej správy a klientom.
"Vo vzťahu k doručovaniu sa navrhuje do vlastných rúk doručovať len rozhodnutia," priblížil rezort práce.
V oblasti pomoci v hmotnej núdzi sa rozšíria dôvody, pre ktoré sa nebude znižovať dávka v hmotnej núdzi za neúčasť na aktivačných činnostiach.
SOS dotácia
Vláda tiež schválila SOS dotáciu. Opätovné poskytovanie SOS dotácie ministerstvo navrhuje z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu na Slovensku. Výška tejto dotácie má byť 300 eur a ministerstvo odhaduje, že sa bude môcť mesačne poskytnúť priemerne 10-tisíc žiadateľom.
O dotáciu by mali môcť požiadať tí, ktorí prišli o zárobkovú činnosť v dôsledku krízovej situácie a nie sú oprávnení žiadať o pomoc poskytovanú v rámci projektu na podporu udržania zamestnanosti počas krízovej situácie ani žiadať o pomoc zo systémov sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory alebo sociálnej pomoci.
Návrhom nariadenia sa zároveň spresňujú podmienky poskytovania dotácií na stravu v čase trvania krízovej situácie.
"Na účely poskytnutia dotácie na stravu sa podmienka účasti na výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo vyučovaní v základnej škole považuje za splnenú len v prípade, že bola v tomto čase výchovno-vzdelávacia činnosť alebo vyučovanie prerušené z dôvodu krízovej situácie," priblížil rezort práce. Zároveň sa navrhuje upraviť možnosť poskytovania dotácie v prípade, keď je zariadenie školského stravovania z dôvodu krízovej situácie zatvorené, ale deti sa naďalej zúčastňujú na výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo na vyučovaní na základnej škole.
"V tomto prípade sa podmienka odobratia stravy považuje za splnenú a dotácia sa vyplatí rodičom v hotovosti za tie dni, keď bolo zariadenie školského stravovania zatvorené," vysvetlilo ministerstvo.
Návrhom nariadenia sa má tiež zrušiť limit maximálnej výšky dotácie na podporu humanitárnej pomoci. Zámerom je vytvoriť priestor na umožnenie poskytnutia dotácie v potrebnej výške poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí majú v čase mimoriadnej situácie zvýšené výdavky a súčasný limit vo výške 15.000 eur nemusí stačiť na úhradu všetkých oprávnených výdavkov, na ktoré ministerstvo práce môže poskytnúť dotáciu. Ide najmä o poskytnutie tzv. infekčného príplatku pre zamestnancov za prácu v zariadení, ktoré je z dôvodu šírenia nového koronavírusu v karanténe, ďalej zabezpečenie vhodného ubytovania a stravovania pre týchto zamestnancov, nákup hygienických a ochranných pomôcok. Zároveň sa návrhom zavádza aj nový účel tejto dotácie, slúžiť má na nákup výživových doplnkov vo výške 20 eur na každého prijímateľa a zamestnanca vybraných druhov sociálnych služieb na obdobie 5 mesiacov.
"Cieľom návrhu na poskytovanie dotácie na účel nákupu výživových doplnkov, najmä vitamínu D3, je preventívna ochrana prijímateľov a zamestnancov vybraných druhov sociálnych služieb pred ochorením COVID-19," priblížil rezort práce.
Predĺženie prvej pomoci
Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby budú môcť žiadať o finančnú kompenzáciu v rámci projektu Prvá pomoc až do marca budúceho roka. Vláda schválila s pripomienkou návrh na zmenu podmienok projektu, predlžuje sa o tri mesiace, zvyšujú sa aj jednotlivé príspevky.
Úprava podmienok Prvej pomoci sa bude vzťahovať už na žiadosti podané za mesiac október tohto roka.
Minister zároveň upozornil na to, že od 2. novembra začnú úrady práce posielať 120 000 doterajším žiadateľom o pomoc dodatky. "Na základe nich im bude možné vyplácať zvýšenú formu Prvej pomoci plus. Tieto dodatky budú posielané elektronicky v prípade tých žiadateľov, s ktorými úrady práce komunikujú elektronicky. Tým, s ktorými komunikovali písomne, budú posielané poštou," priblížil Krajniak.
Následne o týždeň od 9. novembra sa začne prijímanie výkazov úradmi práce. "Všetkých žiadateľov by som chcel upozorniť na to, že majú nárok na zvýšenú pomoc za celý mesiac október. Teda nielen od momentu, keď sa sprísnili opatrenia," upozornil minister práce.
V prípade zamestnávateľov, ktorí zatvorili alebo museli zatvoriť svoje prevádzky, ministerstvo práce navrhlo rozšíriť cieľovú skupinu zamestnancov aj o tých, ktorí boli prijatí do zamestnania po 1. marci tohto roka, najneskôr však do 2. septembra tohto roka. Rovnako sa rozšíri skupina žiadateľov aj o subjekty a SZČO, ktoré vznikli a začali podnikať po 1. februári tohto roka, najneskôr však k 2. septembru tohto roka. Po novom sa zvýši aj príspevok zo súčasných 80 % priemerného zárobku zamestnanca na 80 % celkovej ceny práce zamestnanca za čas, keď mal zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa. Okrem toho sa skráti obdobie povinného udržania zamestnanca v zamestnaní z dvoch na jeden mesiac v čase vyhláseného núdzového stavu.
V prípade SZČO (opatrenie číslo dva) sa tiež rozšíri cieľová skupina aj o tých, ktorým povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia vznikla po 1. júli 2020. Tiež sa zruší podmienka zákazu súbehu prevádzkovania alebo vykonávania SZČO s pracovným pomerom. Zvýši sa aj výška príspevku v jednotlivých kategóriách podľa poklesu tržieb o 1,5-násobka s tým, že od tejto sumy sa odpočíta čistý príjem z pracovného pomeru za príslušný kalendárny mesiac. Ak budú mať SZČO pokles tržieb v rozmedzí od 20 % do 39,99 %, tak do septembra tohto roka mohli získať 180 eur, od októbra tohto roka sa kompenzácia vyšplhá na 270 eur. Pri poklese tržieb od 40 % do 59,99 % kompenzácia dosiahne 450 eur namiesto 300 eur. V prípade poklesu tržieb od 60 % do 79,99 % bude príspevok vo výške 630 eur, do septembra bol 420 eur, a pri poklese tržieb od 80 % a viac bude príspevok 810 eur namiesto 540 eur.
Upraviť sa má aj podpora zamestnávateľov, ktorých zasiahla mimoriadna situácia, ide o opatrenie pod číslom tri. O podporu tiež budú môcť požiadať subjekty, ktoré vznikli a začali prevádzkovať svoju činnosť po 1. februári 2020, najneskôr však k 2. septembru 2020. Aj v ich prípade bude platiť, že povinne budú musieť "udržať" zamestnanca aspoň jeden mesiac v čase núdzového stavu. Zvyšujú sa tiež jednotlivé príspevky. Príspevok na úhradu náhrady mzdy zamestnanca (tzv. kurzarbeit) bol doteraz najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, a to maximálne 880 eur, po novom bude 80 % celkovej ceny práce zamestnanca a 1100 eur.
Upravuje sa aj paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb (opatrenie 3B). Doteraz bol najviac do výšky 540 eur na zamestnanca, po novom bude tiež maximálne 810 eur.
Schválený návrh rieši aj podporu vybranej skupiny SZČO, ktorá sa tiež rozšíri o subjekty, ktoré vznikli po 1. februári 2020, najneskôr však k 2. septembru. Aj im sa zvýši príspevok z 210 eur na 315 eur s tým, že od tejto sumy sa odpočíta čistý príjem z pracovného pomeru za príslušný kalendárny mesiac.
Výdavky na tieto opatrenia za október až december 2020 by mali dosiahnuť 389,8 milióna eur. Oproti donedávna schválenej sume je to nárast o 191,8 milióna eur. Predĺženie realizácie projektu o ďalšie tri mesiace si vyžiada zdroje v objeme 201,8 milióna eur. "Tieto výdavky sú v rámci schváleného finančného limitu 1,38 miliardy eur," vyčíslil rezort práce.
Slovensku má pomôcť úver od EÚ
- Slovenská republika má z Európskej únie (EÚ) dostať úver vo výške 630,8 milióna eur. Vláda v stredu schválila návrh na uzatvorenie dohody s EÚ, úver má slúžiť na prekonanie koronakrízy. Vláda požiadala 6. augusta tohto roka EÚ o úver z európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii . Určený je na financovanie výdavkov štátneho rozpočtu v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva práce. "Cieľom úveru je zabezpečenie financovania mimoriadnych opatrení, ktoré boli prijaté s cieľom zmierniť vplyv pandémie na zamestnanosť," uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu. Podľa vykonávacieho rozhodnutia môže SR z úveru financovať vnútroštátny režim skráteného pracovného času a sprievodné opatrenia podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré budú vykonávané v období od marca 2020 do decembra 2021. Maximálna priemerná doba splatnosti úveru bola stanovená na 15 rokov. Úver bude možné čerpať v maximálne ôsmich splátkach a v období 18 mesiacov od prijatia vykonávacieho rozhodnutia, t. j. počínajúc 29. septembrom 2020. O výške a uvoľnení splátok, ako aj o výške tranží, rozhoduje Európska komisia. "Samotné prijatie úveru v sume 630,8 milióna eur a podpis dohody o úvere zo strany SR nebudú mať vplyv na zvýšenie dlhu verejnej správy. Úver od EÚ predstavuje pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity alternatívu pri financovaní štátneho dlhu inou formou, akou je emisia štátnych dlhopisov. Výhodou úveru od EÚ je výška úrokov, stabilnosť zdroja financovania, ako aj skutočnosť, že predstavuje diverzifikáciu investorskej bázy," dodalo ministerstvo financií.