BRUSEL. Európska komisia (EK) v stredu navrhla smernicu EÚ, ktorá má zabezpečiť, aby boli pracovníci v Európskej únii chránení primeranými minimálnymi mzdami umožňujúcimi dôstojný život, v ktoromkoľvek sektore pracujú.
Komisia pripomenula, že ak sú minimálne mzdy stanovené na primeranej úrovni, majú pozitívny sociálny dosah a prinášajú aj širšie ekonomické výhody, pretože znižujú nerovnosť miezd, pomáhajú udržiavať domáci dopyt a posilňujú pracovné stimuly.
Rozdiely v odmeňovaní
Okrem toho primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien ako mužov.
Návrh EK zároveň pomáha chrániť zamestnávateľov, ktorí vyplácajú pracovníkom slušné mzdy, zabezpečením spravodlivej hospodárskej súťaže.
Návrh smernice vychádza aj zo súčasnej koronakrízy, ktorá zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov s nízkymi mzdami, ako sú upratovacie služby, maloobchod, zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť či ubytovacie služby.
Podľa šéfky EK Ursuly von der Leyenovej rámec minimálnych miezd naplno rešpektuje národné tradície a slobody sociálnych partnerov.
"Je dôležité, aby z oživenia hospodárstva mali úžitok aj pracovníci s nízkou mzdou. Týmto návrhom sa chceme ubezpečiť, že pracovníci v EÚ budú mať slušný príjem, kdekoľvek pracujú. Pri celonárodných a miestnych rokovaniach o mzdách musia hrať rozhodujúcu úlohu sociálni partneri," vysvetlil situáciu výkonný viceprezident EK pre ekonomiku, ktorá pracuje pre ľudí, Valdis Dombrovskis.
"Podporujeme ich slobodu autonómneho rokovania o mzdách a pokiaľ to nie je možné, poskytujeme rámec, ktorý má členským štátom pomôcť pri stanovovaní minimálnych miezd," dodal Dombrovskis.
Minimálne mzdy zaostávali
Eurokomisár pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolas Schmit zas upozornil, že takmer 10 % pracovníkov v EÚ žije v chudobe.
"Ľudia, ktorí majú prácu, by nemali mať ťažkosti s tým, aby mohli vyžiť. Minimálne mzdy musia vyrovnať ostatné mzdy, ktoré v posledných desaťročiach rástli, kým minimálne mzdy za tým zaostávali," odkázal Schmit a spresnil, že kolektívne vyjednávanie by malo byť zlatým štandardom vo všetkých členských štátoch EÚ.
Minimálne mzdy existujú vo všetkých členských štátoch EÚ. Až 21 krajín Únie má zákonom stanovené minimálne mzdy a v šiestich členských štátoch (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko) je ochrana minimálnej mzdy zabezpečená výlučne kolektívnymi zmluvami.
Vo väčšine členských štátov sú však pracovníci postihnutí nedostatočnou primeranosťou alebo nedostatkami v oblasti ochrany minimálnej mzdy.
Navrhovaná smernica vytvára právny rámec na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd a prístupu pracovníkov k ochrane minimálnych miezd v EÚ.
Návrh EK rešpektuje a odráža právomoci členských štátov a autonómiu a zmluvnú slobodu sociálnych partnerov v oblasti miezd. Nezaväzuje členské štáty, aby zaviedli zákonom stanovené minimálne mzdy, ani nestanovuje spoločnú úroveň minimálnej mzdy.
Zavádza výročné správy
Krajiny so zákonom stanovenými minimálnymi mzdami by mali zaviesť podmienky na stanovenie minimálnych miezd na primeranej úrovni.
Od týchto štátov sa tiež požaduje, aby zabezpečili proporcionálne a oprávnené použitie zmien a odpočtov minimálnych miezd a účinné zapojenie sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizovania zákonom stanovených minimálnych miezd.
Návrh EK nakoniec ustanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany minimálnej mzdy stanovenej v každej krajine.
Navrhovaná smernica zavádza výročné správy členských štátov o údajoch o ochrane minimálnych miezd, ktoré budú zasielané eurokomisii.
