Montážny robotník v nemeckej či v juhokórejskej automobilke na Slovensku si bez znalosti cudzej reči vystačí. Jeho priamy nadriadený – majster alebo tímlíder už nie.
Ak je zamestnávateľom nadnárodná korporácia, bude jazykovú výbavu vyžadovať aj od ľudí na pozíciách, ktoré sú v hierarchii spoločnosti postavené nižšie – napríklad aj od administratívnej pracovníčky.
Firmy pôsobiace na Slovensku od uchádzačov očakávajú, že budú ovládať aspoň jeden svetový jazyk. Často však presne nevedia, aké jazykové kompetencie by mali od adeptov na konkrétne pozície vyžadovať.
"Firmy len málokedy rozlišujú, akú úroveň ten-ktorý zamestnanec potrebuje pre náplň svojej práce. Iná znalosť jazyka sa vyžaduje od recepčnej, iná od ľudí na pozícii asistenta či obchodného riaditeľa. Niekde úplne postačuje aj úroveň B1," vysvetľuje Daniel Bacík zo spoločnosti Plus Academia, ktorá sa zaoberá firemným vzdelávaním.
Orientáciu firiem komplikuje aj to, že úroveň znalostí cudzích jazykov sa u absolventov rôznych škôl významne odlišuje. Napriek tomu všetky obyčajne bez rozdielu deklarujú dosiahnutú úroveň B2, ktorá označuje stupeň vyššie pokročilý. Teda úroveň, ktorú od svojich adeptov štandardne požadujú aj firmy.
