Ak začne hniť jedno jabĺčko v balení, obchodný reťazec vyhodí pravdepodobne celé vrecúško. Hygienické normy sú u nás prísne, pravidlá darovania nejasné. O osude potravín, ktoré sa nepredajú alebo nezjedia, rozpráva Alexandra Kolarik zo združenia Free Food.
Ako často a kde nakupujete potraviny?
Nakupujem často, dá sa povedať, že takmer každý deň. Najmä pri čerstvých potravinách sa snažím nemať doma veľké zásoby. Urobím si plán, čo by som chcela v týždni variť, a podľa toho sa pripravím. Trvanlivé potraviny nakupujem aj bezobalovo. Inak nakupujem v obchodoch, ktoré mám blízko.
Ak chcem teda s potravinami nakladať šetrne a čo najmenej vyhadzovať, odporúča sa vyššia frekvencia nákupov?
Určite, najmä pri čerstvých potravinách, ako sú ovocie, zelenina a pečivo. Tie treba nakupovať podľa potreby, aby sme ich dokázali spotrebovať počas týždňa. Trvanlivé sa dajú nakúpiť do zásoby.
Možno niekoho prekvapí informácia, že väčším producentom potravinového odpadu ako obchodné reťazce alebo reštaurácie a hotely sú domácnosti. Ako je to možné?
Alexandra Kolarik
- Je absolventkou odboru bankovníctvo na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pracovala ako trhová analytička pre rakúsku firmu a bola aj finančnou poradkyňou. Od roku 2016 pracuje pre občianske združenie Free Food.
Domácností je omnoho viac. Keby jeden človek vyhodil každý týždeň len jednu paradajku, v rámci celého Slovenska by to bolo päť miliónov paradajok.
Navyše obchodné reťazce si uvedomujú, že vyhodené potraviny pre ne znamenajú citeľnú finančnú stratu. Preto majú prepracované manažérske systémy, aby ich vyhadzovali čo najmenej.
V domácnosti je to živelnejšie. Podľa prieskumu, ktorý vypracoval Výskumný ústav potravinársky, takmer 80 percent ľudí nemá pocit, že plytvá s potravinami. Hoci v nasledujúcej otázke 60 až 70 percent prizná, že raz do týždňa nejaké potraviny vyhodí.
Čo bráni reštauráciám alebo hotelom, aby nespotrebované hotové jedlo darovali organizáciám, ktorým by to pomohlo?
Reštaurácie a zariadenia verejného stravovania nemôžu darovať potraviny vôbec. Nedovoľujú to hygienické predpisy. Jedlo z reštaurácií aj cateringov sa musí skonzumovať do jednej až troch hodín od uvarenia, potom sa musí vyhodiť. V mnohých krajinách zákon jeho darovanie umožňuje.
Napríklad Holandsko a Dánsko majú systém, ako zachraňovať jedlo z festivalov. U nás je to utópia. Nik sa tým na Slovensku ani nezaoberá, na čo chceme pritlačiť. Kým však prídeme do tohto bodu, sú tu aktuálnejšie kroky.
A to sú zrejme potravinové prebytky z obchodných reťazcov. Kde končia?
