BRUSEL. Ekonomika eurozóny sa má podľa najnovšej prognózy Európskej komisie (EK) tento rok prepadnúť až o 7,8 %, pričom jej návrat k rastu v rokoch 2021 a 2022 vyzerá slabšie, ako sa doteraz predpokladalo.
To bude najväčší pokles ekonomiky v histórii regiónu, ale menej dramatický, ako Komisia očakávala ešte v júli, keď predpovedala eurozóne pád o 8,7 %.
Druhá vlna pandémie nového koronavírusu zastavila zotavovanie sa hospodárstva menového bloku z krízy, ktorú spôsobili jarné blokády po vypuknutí pandémie. Komisia v tejto súvislosti varovala, že ekonomika euroregiónu sa pred rokom 2023 nevráti na takzvanú predpandemickú úroveň.
Komisia vo svojej najnovšej predpovedi ďalej uviedla, že na budúci rok sa eurozóna vráti k rastu, ktorý však bude slabší, ako odhadovala ešte v lete.
Podľa EK sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v budúcom roku zvýši iba o 4,2 %, namiesto o 6,1 %, ako predpovedala v júli.
V roku 2022 Komisia počíta so zvýšením HDP eurozóny o 3 %, čo je tiež slabší odhad ako v júli.
Dôvodom je veľká neistota, keďže vírus sa znova rýchlo šíri v celej Európe a vlády opätovne zavádzajú blokády.
Celej Európskej únii (EÚ) predpovedá Komisia v tomto roku pokles HDP o 7,5 % a v nasledujúcom roku 2021 jeho rast o 4 % a o 3 % v roku 2022.
Slovenská ekonomika podľa najnovšej prognózy klesne tento rok o 7,5 %, v roku 2021 sa jej HDP zvýši o 4,7 % a v roku 2022 o 4 %.
"Ekonomická produkcia EÚ sa vráti na predpandemickú úroveň až v roku 2022," uviedol vo štvrtok podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis.
Neistota v súvislosti s ďalším priebehom pandémie nového koronavírusu aj odchodom Británie z jednotného trhu EÚ podľa Komisie zaťažuje vyhliadky na rast.
