BRATISLAVA. Koronavírus a mimoriadne bezpečnostné či ekonomické opatrenia prijímané na národnej i medzinárodnej úrovni sa výrazne premietajú aj do fungovania štátu.
Predpokladaný budúcoročný schodok verejných financií sa dostáva na úroveň 7,44 % hrubého domáceho produktu (HDP), resp. 7 mld. eur.
V porovnaní s týmto rokom je to pokles o viac ako dva body, pretože ku koncu decembra by mal schodok dosiahnuť 9,7 % HDP, čo je bezmála 9 mld. eur.
Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) Slovenskej republiky v stanovisku k návrhu rozpočtu, ktorý predseda Karol Mitrík zaslal poslancom parlamentu. Podľa úradu rozpočet obsahuje viaceré riziká.
Zvýšenie dlhu je výstrahou
Výkonnosť ekonomiky sa od roku 2015 prepadá. Vláda v rámci návrhu rozpočtu na rok 2021 neplánuje prijímať zásadné konsolidačné opatrenia, čo považuje Mitrík za dobré rozhodnutie.
Vláda schválila rozpočet, deficit predpokladá na všetky nasledujúce roky Čítajte "V tomto veľmi náročnom období spôsobenom nebezpečným ochorením COVID-19 je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi podporovala podnikateľské prostredie a za jasných pravidiel pomáhala utlmenej slovenskej ekonomike," povedal Mitrík.
Zvýšenie hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 65 % HDP je však podľa neho výstražným signálom.
Podľa NKÚ najväčším rizikom návrhu budúcoročného rozpočtu je samotná makroekonomická prognóza, ktorá je kľúčovým pilierom pri tvorbe zákona roka.
Na základe skúseností a spoľahlivosti predchádzajúcich prognóz je podľa úradu viac-menej isté, že krízové a pokrízové časy generujú významné odchýlky medzi realitou a modelovanou prognózou.
Mitrík upozorňuje poslancov parlamentu na problémy, ktoré môžu nastať počas roka 2021 pre výrazné obmedzenia v hospodárskom živote doma i v Európe, alebo zvýšenie miery nezamestnanosti.
"To sa v konečnom dôsledku negatívne premietne do výšky výberu daní i odvodov a následne tiež do udržateľnosti systému verejného zdravotníctva či dôchodkového poistenia," konštatuje predseda kontrolného úradu.
Efektívne čerpanie eurofondov
Vláda môže zmierniť dopady koronakrízy okrem iného proaktívnym využitím financií z európskeho fondu obnovy, pričom konkrétne rozvojové opatrenia budú musieť byť premietnuté do plánu reforiem.
NKÚ dlhodobo upozorňuje, že pri využívaní európskej finančnej pomoci zo strany zodpovedných slovenských orgánov existujú problémy spojené s efektívnym čerpaním eurofondov.
Analytici kontrolného úradu vidia hlavné príčiny v prílišnej byrokracii a vykonávaní viacstupňových kontrol zo strany štátu, samospráv či Úradu pre verejné obstarávanie, čo celý proces čerpania finančnej podpory neprimerane spomaľuje a zneprehľadňuje.
Pri výdavkoch na mzdy zamestnancov štátu kontrolóri odporúčajú, aby sa neznižovali prostriedky na účinný výkon vnútornej kontroly či vládneho auditu. V rámci výdavkov môžu nastať problémy napríklad v rezorte dopravy a aj zdravotníctva.
Analytici NKÚ vidia riziko aj v takmer 7-percentnom medziročnom znížení výdavkov na zabezpečenie prevádzky univerzít, vysokých škôl a vedenie ministerstva školstva sa bude musieť počas roka 2021 vysporiadať s financovaním nákupu nových učebníc pre základné a stredné školy.
Dopady opatrení sa budú musieť riešiť počas roka 2021, a preto návrh smerujúci k znižovaniu pracovných miest na regionálnych úradoch práce je podľa úradu kontraproduktívny, lebo už súčasný stav zamestnancov úradov je na hranici udržateľnosti.
