Autorka je hlavná ekonómka GLOBSECu
Prvá zbierka ekonomických vplyvov v USA by sa dala zaradiť do chlievika „v Trumpovej absencii“, teda to, čo sa stať mohlo, ale sa asi nestane, keďže na základe sčítaných hlasov nebol Trump znovu zvolený.
Vyslúžený prezident by bol pravdepodobne nadchádzajúce štyri roky ďalej vyhrocoval obchodné vzťahy v zmysle mantry „America First“.
Clá by pocítil najmä náš región

Riziko plnohodnotnej obchodnej vojny s EÚ (teda zavedenie ciel na širokú škálu importovaných produktov), čím sa Trump opakovane vyhrážal, by bolo reálne a ďalej by zaťažovalo makroekonomický výhľad, negatívne pôsobilo na dôveru európskych podnikateľov a spotrebiteľov i na pandémiou zasiahnuté trhy.
Reálny obchodný spor by nepriaznivo zasiahol obe strany, ale exportne orientovanú európsku ekonomiku ešte o čosi viac. V rámci nej by výrazne utrpeli extrémne otvorené, na Nemecko previazané ekonomiky, akou je aj Slovensko.
V hre by boli práve clá na dovoz európskych áut do USA, ktorými sa Trump opakovane oháňal a ktoré by mierili priamo do jadra ekonomickej aktivity stredoeurópskeho regiónu.
Okrem obchodného konfliktu USA - EÚ by Trumpova administratíva asi predložila ďalší, menší fiškálny stimul zameraný na znižovanie daní a vyššie vládne výdavky, razila by ďalšiu dereguláciu trhov (vrátane uvoľňovania pravidiel pre trhy práce, environmentálnej a finančnej regulácie) a sprevádzala by ju zvýšená volatilita na akciových trhoch, ako aj neistota a opatrnosť na globálnej ekonomickej scéne.
Ako vrátiť silu strednej triede

Druhá skupina ekonomických dosahov by sa dala zasadiť do širšieho politického rámca demokratických ekonomických politík.
Americkí demokrati alebo takzvaná modrá vlna doma typicky razia redistribučné politiky v prospech strednej vrstvy, ako je napríklad zdaňovanie finančníkov či veľkých korporácií.
Alfou a omegou Bidenových makroekonomických politík však bude podchytenie epidemiologickej situácie, ktorú dosluhujúca administratíva značne spolitizovala.