BRATISLAVA. Najznámejšia kryptomena bitcoin už prelomila hranicu 18 000 USD (15 149 eur) a rastie k novému historickému rekordu.
Naposledy bol bitcoin takto drahý v decembri 2017, keď sa predával za 19 655 dolárov.
Kryptomenám pomáha rastúci verejný dlh
Svet sa bojí inflácie a zadlžovania vlád, čo bitcoinu nahráva. Pravdepodobne je iba otázkou času, keď sa cena bitcoinu prehupne cez úroveň 20 000 dolárov, a teda dosiahne nový cenový rekord, upozornil hlavný ekonóm Triniti Bank Lukáš Kovanda.
"Kryptomenám na čele s bitcoinom svedčí extrémne expanzívna menová politika svetovo významných centrálnych bánk na čele s americkým Fedom," uviedol Kovanda.
V jej dôsledku podľa analytika zásadne klesajú dlhopisové výnosy a to až tak, že celkový celosvetový objem dlhu, ktorý vykazuje záporný úrok, je v súčasnosti najväčší v histórii.
Záporné výnosy štátnych dlhopisov
Záporný výnos z dlhu pritom znamená, že investor získa k dátumu splatnosti dlhopisu menej financií, než do dlhopisu investoval, a to aj po zahrnutí úrokových platieb.
Záporný výnos v súčasnosti vykazujú napríklad aj dvojročné dlhopisy gréckej vlády.
"To znamená, že aténskej vláde medzinárodní investori vlastne platia za to, že jej môžu na dva roky svoje peniaze požičať. Ešte pred niekoľkými mesiacmi by niečo také bolo nemysliteľné," zdôraznil Kovanda.
Obavy z výrazného zrýchlenia inflácie
V dôsledku rastu objemu aktív, ktoré nepokrývajú infláciu a dokonca ani neprinášajú akýkoľvek kladný výnos, rastie medzi investormi po celom svete záujem napríklad o nehnuteľnosti, ale tiež o kryptomeny na čele s bitcoinom.
Expanzívna menová politika centrálnych bánk vyvoláva u investorov obavy z výrazného zrýchlenia inflácie. To by znamenalo, že aktíva typu dlhopisov budú voči inflačnému znehodnocovaniu ešte menej odolné, ako v súčasnosti.
Kovanda pripomenul, že na rozdiel od globálnej finančnej krízy spred desiatich rokov nie je v súčasnosti kladený dôraz na obozretné rozpočtové financovanie a na rýchlu pokrízovú konsolidáciu dlhu.
Medzi investormi preto rastie obava, že peniaze z rozsiahlych stimulačných programov vlád sa prejavia silno inflačne.
Príspevok k inflácii podľa analytika pravdepodobne pridá aj obchodná vojna medzi USA a Čínou, ktorá núti západné firmy preorientovať sa na drahšiu prácu a drahších dodávateľov v oblasti mimo Ázie.
