BRATISLAVA. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) chce výrobcom zelenej elektriny ponúknuť predĺženie podpory na nimi vyrobenú elektrinu prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET).
Zároveň však musia výrobcovia súhlasiť so znížením výkupnej ceny.
Nižšia, ale viacročná podpora
Sulík viní Smer za vysoký štátny dlh za zelenú elektrinu Čítajte Ako informoval na tlačovej besede predseda ÚRSO Andrej Juris, výsledkom by malo byť, že sa rozloží podpora pre výrobcov zelenej elektriny na viacero rokov, čím by sa znížila tarifa za prevádzkovanie systému. Tá tvorí zhruba pätinu celkovej ceny elektriny, ktorú platia všetci odberatelia.
„Musíme to ešte najprv odkonzultovať s odbornou verejnosťou a so samotnými výrobcami elektriny. Chceme toto urobiť dobrovoľne tak, aby sa jednotliví výrobcovia prihlásili k tejto zmene,“ povedal Juris.
Predĺženie podpory, nižšia cena pre odberateľov
Prvým výrobcom zelenej elektriny končí pätnásťročná podpora v roku 2024 a 2025. Regulátor zatiaľ uvažuje, že by im bola podpora predĺžená o päť až desať rokov. „Je to ešte predmetom analýzy,“ dodal Juris.
Ak by sa nakoniec regulátor rozhodol pre desaťročné predĺženie podpory, ročná suma, ktorú platia odberatelia vo svojich faktúrach na podporu zelenej elektriny, by klesla až o 50 percent.
Dekarbonizačné plány
V súčasnosti ide na podporu zelenej elektriny ročne od 400 do 500 miliónov eur. Spotrebiteľom by sa potom znížila cena elektriny o 5 až 10 eur za megawatthodinu.
Regulačný úrad zmenami v podpore zelenej elektriny sleduje podľa Jurisa dva ciele.
Domácnostiam v budúcom roku zlacnie elektrina Čítajte „Prvý cieľ je predĺženie podpory pri zachovaní cien, ktoré vstupujú do tarify za prevádzkovanie systému. Druhým cieľom je motivovať výrobcov zelenej elektriny, aby predĺžili prevádzku svojich zdrojov, aby rekonštruovali svoje zdroje. Toto by podporilo práve dekarbonizačné plány Slovenskej republiky,“ konštatoval Juris.
Predseda ÚRSO Juris vo štvrtok rokoval s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom a štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva Karolom Galekom o potrebných zmenách v legislatíve.
Chýba potrebná legislatíva
Kedy sa podaria plánované zmeny implementovať do slovenskej legislatívy, zatiaľ nie je jasné.
„Najlepšie by bolo, keby to bolo hneď,“ podotkol Juris s tým, že by bol rád, keby sa spomínaná problematika legislatívne riešila už v budúcom roku.
Minister ani štátny tajomník nekonkretizovali, kedy by mohli legislatívne zmeny pripraviť. „Ak je dôvod a bola by dohoda v koalícii, tak technicky to možné je,“ povedal Sulík.
