BRATISLAVA. Podoba majetkových priznaní verejných funkcionárov by sa mala zmeniť. V súčasnosti sú nedostatočné, pretože sa nedá porovnať výška majetku a jeho zmeny počas funkčného obdobia osôb.
Vyhlásil to poslanec Národnej rady Tomáš Lehotský (Za ľudí).
Dodal, že pracovná skupina v spolupráci s rezortom spravodlivosti pripravuje zmenu podoby majetkových priznaní.
Navrhuje zriadiť nezávislý orgán
Navrhuje zriadiť samostatný nezávislý orgán na skúmanie prírastkov a úbytkov majetku, pretože parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nemá podľa neho kapacitu túto agendu kontrolovať.
"Nehnuteľnosť funkcionár dokladuje len číslom listu vlastníctva a opisom, či ide o byt, dom, nehovorí o žiadnej hodnote. Pri hnuteľnom majetku hovorí o type auta, roku výroby, čiže tiež nehovorí o hodnote. Keď hovorí o inom hnuteľnom majetku, napríklad zbierke obrazov, čo môžu byť státisícové sumy, tiež nikde nehovorí ich hodnotu," skonštatoval pre TASR Lehotský. Dodal, že pri peňažnom majetku funkcionár len vypíše, či má peniaze na účte.
Keď funkcionár vyplní priznanie o rok v rovnakom zadaní, nie je možné podľa Lehotského z neho zistiť, či sa peniaze na účte znásobili.
"Nie je možné určiť, či si na byt, ktorý sa objavil po roku v majetkovom priznaní, mohol zarobiť platom z verejnej funkcie alebo nie, pretože nevieme, či je byt financovaný hypotékou," priblížil poslanec, ktorý je členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Drastické pokuty
Zákon si podľa neho dáva záležať na pomerne drastických pokutách za drobné omeškanie podania majetkového priznania alebo za neúplné údaje. Pokuty sa pohybujú od jedného či šiestich mesačných platov až po ročný plat funkcionára.
Pracovná skupina v gescii rezortu spravodlivosti má podľa poslanca už na jeseň začať pripravovať systémovú zmenu.
Majetkové priznania v súčasnosti kontroluje výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Následne sa zverejňujú na webe Národnej rady. Vzhľadom na nárast počtu verejných funkcionárov ešte stále nie sú zverejnené aktuálne majetkové priznania.
Povinnosť podať majetkové priznanie sa týka prezidenta, poslancov parlamentu, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, členov Súdnej rady, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv.
Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc Slovenskej republiky.
