BRATISLAVA. V tomto roku sa pre koronakrízu znížil plat 13 percentám zamestnancov. Desať percent zamestnancov pritom naďalej dostáva znížený plat a 3 percentám zamestnancov sa ich mzda už naspäť zvýšila.
Drvivej väčšine zamestnancov sa pritom plat nezmenil, pričom zvýšenie platu zažilo 8 percent oslovených zamestnancov. Posledné zvýšenie platov zažila väčšina zamestnancov na Slovensku vlani.
Takúto odpoveď uviedlo 28 percent respondentov, ďalších 13 percent uviedlo, že si platovo polepšili naposledy v roku 2018, 14 percent Slovákov zažila vylepšenie zárobku pred viac ako dvoma rokmi.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý v októbri tohto roka na vzorke 1 014 respondentov realizovala agentúra Focus pre spoločnosť Profesia.
Priaznivú situáciu na zmenu práce vidí málokto
Nízky plat, nevyhovujúce pracovné podmienky a príliš veľa nadčasov sú hlavné dôvody, prečo sa Slováci rozhodnú pre zmenu zamestnania. Najčastejším dôvodom ukončenia pracovného pomeru je v našich končinách nespokojnosť s platom. Takúto odpoveď uviedla vyše tretina respondentov.
Tento dôvod uvádzali ľudia najčastejšie v každom jednom kraji na Slovensku. Na druhom mieste skončili nevyhovujúce pracovné podmienky.
Viac ako desatina oslovených tiež uviedla, že v predošlej práci sa nedokázali vysporiadať s príliš veľkým množstvom pracovných povinností a nadčasov, zlou dostupnosťou, nemožnosti kariérneho rastu či nevyhovujúcim nadriadeným.
Priaznivú situáciu na zmenu práce vidí v tomto roku len málokto. Kým vlani išlo o 35 percent ľudí, v roku, ktorý výrazne poznačila koronakríza, sa tento podiel znížil iba na šesť percent.
Drvivá väčšina Slovákov nevidí dobrú príležitosť na kariérne zmeny. Aktuálnu situáciu hodnotí negatívne až 90 percent opýtaných. Rok 2020 prečkať v súčasnom zamestnaní a s príchodom nového roka pozerať po niečom novom.
O takomto novoročnom predsavzatí uvažuje iba 11 percent ľudí. Naopak, až 87 percent opýtaných potvrdzuje, že zmenu práce nemá v pláne ani v roku 2021.
Slováci v prieskume uvádzali, že od zmeny zamestnania ich najviac odrádzajú obavy z nestability nového pracovného miesta, strach z finančnej krízy, vyšší vek, nudnosť dochádzania za prácou mimo svojho regiónu či záväzky voči finančným inštitúciám a rodine.
Frustrácia pri hľadaní práce sa líši podľa regiónu
Málo pracovných príležitostí v ich regióne či nízke platové ohodnotenie v pracovných inzerátoch. Tieto dve veci uvádzali respondenti ako najviac frustrujúce pri hľadaní si nového uplatnenia.
Viac ako 30 percent ľudí uviedlo, že častými nepríjemnosťami, s ktorými sa stretávajú, sú tiež nedostatok pracovných príležitostí v oblasti ich záujmu a chýbajúca reakcia zo strany zamestnávateľa na odoslaný životopis.
Pri odpovediach o frustrácií pri hľadaní si práce cez internet sú pomerne rozličné odpovede v jednotlivých regiónoch.
Uchádzači v Bratislavskom kraji považujú za najväčší problém nereagovanie zamestnávateľov na odoslanie životopisu, v Nitrianskom a Trnavskom kraji išlo o nízke platy v inzerátoch, v Trenčianskom a Žilinskom málo pracovných príležitostí v oblasti záujmu uchádzačov a respondenti v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji uvádzali najčastejšie nedostatok pracovných príležitostí v regióne.
