Streda, 19. máj, 2021 | Meniny má GertrúdaKrížovkyKrížovky

Remišová: Škandály a chaos. Eurofondy boli za Smeru katastrofa

V mútnych vodách byrokracie sa najlepšie pláva špekulantom, tvrdí vicepremiérka.

(Zdroj: Jozef Jakubčo)

Hovorí, že korupcia, prebujnená byrokracia a neprehľadné pravidlá sú dôvodom, prečo Slovensko pri čerpaní eurofondov patrí dlhodobo k najhorším krajinám Európskej únie.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) pred niekoľkých týždňami predstavila reformu, ktorá má celý systém zjednodušiť a rozhodovanie o eurofondoch preniesť na regióny.

Súvisiaci článok Pravidlá pri Pláne obnovy sa menia za pochodu, je to frustrujúce Čítajte 

Po novom nebudú samosprávy čakať, kým administrátor eurofondov - napríklad ministerstvo - vyhlási výzvu, aby mohli súperiť o peniaze. Ak sa ich projekt dostane do ich územnej stratégie, dostanú peniaze automaticky.

Od prenesenia zodpovednosti na regióny si vicepremiérka okrem zrýchlenia procesu sľubuje aj efektívnejšie čerpanie európskych peňazí a zmysluplnejšie nápady, ktoré sa z nich budú financovať.

„Čiže stop nezmyselným projektom, v rámci ktorých sa stavali predražené lavičky alebo rozhľadne v údoliach len preto, že obce a mestá chceli nejako minúť peniaze,“ tvrdí Veronika REMIŠOVÁ v rozhovore pre INDEX.

Slovensko je v čerpaní európskych peňazí tretie najhoršie spomedzi členských krajín EÚ. Kde sa podľa vás stala chyba?

Smer odovzdával eurofondy v katastrofálnom stave. Panoval chaos v manažmente, štruktúra riadenia bola neprehľadná, každý sa chcel hrať na svojom pieskovisku. Je tu 27 sprostredkovateľských orgánov, z toho len v rámci regionálneho programu IROP je ich 18 (ide o Integrovaný regionálny operačný program, pozn. red.).

Ako sa dajú riadiť eurofondy cez takýto mimoriadne komplikovaný systém? Keď som nastúpila na ministerstvo, bolo za sedem rokov z eurofondov vyčerpaných len 29 percent. Viaceré programy Európska komisia pre vážne chyby zastavila a hrozilo, že prídeme o takmer pol miliardy eur. Vtedy sme boli skutočne na chvoste EÚ.

Za deväť mesiacov vo vláde sa s čerpaním eurofondov podarilo pohnúť. Dnes máme vyčerpaných viac ako 40 percent.

V mútnych vodách sa darí špekulantom

Rýchlosť schvaľovania eurofondových projektov je priam povestná. Koľko dní priemerne ubehne od podania žiadosti po prvú platbu?

V priemere je to 476 dní. V prípade niektorých sprostredkovateľských orgánov alebo niektorých VÚC je to viac ako 600 dní a v prípade ministerstva kultúry to bolo 772 dní.

Je nemysliteľné, aby prijímateľ musel čakať viac ako dva roky na to, kým mu bude preplatená jeho oprávnená žiadosť o platbu. Je to jeden z dôvodov nespokojnosti prijímateľov, s ktorou sa dennodenne stretávam.

Oproti programovému obdobiu 2007 až 2013 sa administratívna záťaž v uplynulých rokoch pri schvaľovaní a implementácii projektov násobne zväčšila. Prečo k tomu podľa vás došlo?

Eurofondy boli počas troch vlád Smeru-SD riadené nekompetentne, s nadmernou byrokraciou a neustálymi škandálmi. V komplikovanej štruktúre a mútnych vodách byrokracie sa najlepšie pláva rôznym špekulantom.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Zvlášť problémový bol regionálny program IROP, v ktorom schvaľovací proces trval v priemere 1320 dní pri projektoch v oblasti kultúry 1320 dní, v oblasti rekonštrukcie ciest 470 dní. Čo bolo v tomto programe nastavené zle?

V spôsobe riadenia bolo tak veľa chýb, že sa všetko muselo spraviť odznova - prerobiť riadiaca dokumentácia, zopakovať celý postup vyhodnocovania žiadostí. To prakticky zastavilo celý program na veľmi dlhý čas.

Nedávno ste predstavili 40 návrhov na zjednodušenie čerpania eurofondov v regionálnom programe. Ide napríklad o zníženie počtu kontrol a zjednodušenie pracovného výkazu. Ako to pomôže?

V pracovnom výkaze musel prijímateľ uvádzať údaje napríklad aj týkajúce sa presného času vykonania práce, času prestávky na obed v minútach a podobne. Zjednodušenie môže priniesť úsporu času pre žiadateľa až o 30 percent.

Naša analýza tiež ukázala opakujúce sa kontroly počas procesu verejného obstarávania. Tým dochádzalo k predlžovaniu kontroly od dvoch do šiestich mesiacov.

Stále hrozí, že v programe IROP, z ktorého sa financujú napríklad cesty 2. a 3. triedy, do konca decembra nedočerpáme 109 miliónov eur, a tak prepadnú?

Regionálny program IROP prešiel pod moje ministerstvo až od októbra. Hrozilo, že prepadne oveľa vyššia suma - pol miliardy eur vo všetkých operačných programoch. Po nástupe do funkcie som zaviedla krízové riadenie.

Za týždeň kolegovia na platobných jednotkách spracujú takmer 250 platieb, aby sa peniaze dostali k žiadateľom. Robíme všetko pre to, aby sme do konca roka stovky miliónov eur pre Slovensko zachránili.

Súvisiaci článok Plavčan radí na ministerstve ďalej, polícia sa pri eurofondoch nepohla Čítajte 

O koľko peňazí z eurofondov Slovensko prišlo prepadnutím platieb, vracaním platieb a neefektívnym vynaložením prostriedkov na projekty, ktoré z ekonomického hľadiska nemali zmysel?

Len pri Plavčanovom škandále (bývalý minister školstva za SNS Peter Plavčan zbabral eurofondové výzvy na výskum a vývoj - pozn. red.) sme prišli o historicky najvyššiu sumu 150,34 milióna eur. Tieto peniaze, ktoré mohli ísť vedcom, na univerzity alebo do regiónov na cesty a školy, Slovensko nenávratne stratilo.

Okrem toho boli na Slovensko v tomto programovom období uvalené takzvané korekcie, čiže pokuty za chyby alebo porušenie zákona vo výške 141 milióna eur.

Takéto darčeky a nášľapné míny nám zanechal Smer. Na dennom poriadku riešime staré spory, pokuty za nezrovnalosti, chyby alebo dokonca podvody z minulosti.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Rozhodovať sa má v regiónoch

Čo teda treba spraviť, aby sa eurofondy v budúcnosti čerpali efektívne a transparentne?

Jedným z kľúčových problémov je riešenie čerpanie eurofondov v regiónoch. Už nebude rozhodovať štát, ale samotní aktéri z územia v takzvaných Radách partnerstva. Ide o posilnenie kompetencií regiónov tak, aby sa výber projektov uskutočňoval priamo v území. Ľudia v regiónoch najlepšie vedia, čo ich trápi.

Tieto projekty budú obsahovať aktivity, za realizáciu ktorých je primárne zodpovedná samospráva. Pôjde teda najmä o rozvoj cestnej, školskej, kultúrnej a sociálnej infraštruktúry, respektíve infraštruktúry životného prostredia. Je to prvý krok k väčšej zodpovednosti a preneseniu rozhodovania bližšie k ľuďom v regiónoch, kde žijú. To by malo celý proces zrýchliť a zefektívniť.

V Radách partnerstva budú mať zastúpenie kraje, mestá a obce, štát, podnikatelia i občiansky sektor. Čo ak sa takéto široké spektrum partnerov nedokáže dohodnúť?

Dohoda samospráv v regióne je podstatou celého systému. Ide o to, aby investície boli zmysluplné, napríklad pri cestovnom ruchu, aby si každá zo štyroch susedných dedín nepostavila rozhľadňu, ale aby sa dohodli, kadiaľ pôjde cyklotrasa, kto postaví rozhľadňu, kto obnoví kultúrnu pamiatku a kto postaví nejakú inú turistickú atrakciu.

Spolu sa musia zamyslieť nad tým, ako najlepšie pritiahnuť do regiónu návštevníkov. Máloktorý turista navštevuje nejakú konkrétnu obec, väčšinou chodí po celom regióne a preto región musí spolupracovať.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa docieli, že schválené projektové zámery budú mať zmysel a budú zrealizované efektívne a transparentne?

To je jeden z hlavných dôvodov, prečo chcem posilniť proces strategického plánovania na regionálnej úrovni. Aby výber projektov prebiehal zdola. Čiže stop nezmyselným projektom, kde sa stavali predražené lavičky alebo rozhľadne v údoliach len preto, že obce a mestá chceli nejako minúť peniaze v centrálne riadených výzvach, hoci tieto projekty ani nepotrebovali.

Šéf Únie miest Slovenska Richard Rybníček vás za nastavenie čerpania eurofondov v regiónoch kritizuje. Podľa neho to spôsobí chaos a napätie, čoho dôkazom majú byť odlišné postupy VÚC pri definovaní strategických plánovacích regiónov a pri tvorbe Rád partnerstva.

Nerozumieme tejto kritike. Práve vďaka integrovaným územným stratégiám dostanú regióny kompetenciu riadiť svoj rozvoj prostredníctvom eurofondov a čerpanie bude pre ne výrazne jednoduchšie. Únia miest Slovenska volá po tom, aby sa viac kompetencií a financií presunulo do regiónov, a toto je presne ten nástroj, ktorý to zabezpečuje.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré ministerstvá boli problémové

Do budúceho programového obdobia sa má výrazne zoštíhliť aj eurofondový byrokratický aparát. V akom stave je systém preberali?

Celý systém od roku 2004 bujnel. V prvom programovom období sme mali deväť sprostredkovateľských orgánov. V ďalšom sa ich počet zvýšil na 21 a v tomto programovom období ich máme 27. Plus ďalších sedem riadiacich orgánov, čiže dohromady až 34 subjektov.

Každý subjekt si vytváral vlastné pravidlá, vlastné podmienky, ktoré sú pre žiadateľov a prijímateľov neprehľadné a nútia ich obracať sa na pomoc externých konzultantov. Preto zjednodušujeme, nastavujeme jednotné pravidlá, odbúravame byrokraciu a tým predchádzame korupcii.

Prečo VÚC, krajské mestá, ale aj ministerstvá kultúry a zdravotníctva vypadli zo zoznamu sprostredkovateľských orgánov, ktoré sa podieľajú na riadení eurofondov?

Niektoré ministerstvá riadenie eurofondov dlhodobo nezvládali, v iných prípadoch netreba mať ďalšiu byrokratickú štruktúru, pretože napríklad župy budú rozhodovať o projektoch cez Rady partnerstva.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Boli dotknuté ministerstvá z hľadiska čerpania v minulosti najproblémovejšie?

Áno, boli niektoré ministerstvá, kde to fungovalo veľmi zle. Ministerstvo zdravotníctva čakajú veľké projekty, pretože chcem presadiť, aby mohli z eurofondov postaviť novú nemocnicu v Martine a obnoviť nemocnice v iných mestách. Budú mať roboty vyše hlavy s realizáciou projektov a cieľom je odbremeniť ich od zbytočnej administratívy.

Ďalším príkladom zlyhania je operačný program Výskum a inovácie, ktorý sa musel minulý rok v dôsledku chýb a škandálov úplne zrušiť a včleniť pod ministerstvo dopravy. Tak nekompetentne bol riadený.

Ako to plánujete dosiahnuť, aby pri čerpaní eurofondov nedochádzalo k rôznym výkladom pravidiel?

V programovom vyhlásení sme sa zaviazali vytvoriť jeden operačný program, to znamená spoločnú metodiku, rovnaké pravidlá. Teraz, keď obec má tri projekty z rôznych operačných programov, musí pripravovať projekt podľa troch rôznych súborov pravidiel, z čoho sú žiadatelia úplne zúfalí. Jedným operačným programom tento problém odstránime.

Doteraz takisto platilo, že každý subjekt, ktorý bol riadiacim orgánom, respektíve sprostredkovateľským orgánom, mal vlastný systém kontroly, napríklad v oblasti verejného obstarávania. Výsledkom bol chaos a neprehľadnosť.

Mojím cieľom je aj v tomto prípade vytvoriť jeden orgán, ktorý bude zodpovedný nielen za prípravu pravidiel kontroly verejného obstarávania, ale aj za jeho výkon. Navrhujem, aby týmto subjektom bol Úrad pre verejné obstarávanie.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Takže nové eurofondy bude vyplácať z jedného operačného programu Slovensko s jediným riadiacim orgánom, ktorým bude MIRRI. Aké prínosy a úspory od toho očakávate?

Ako som už povedala, chcem predovšetkým zefektívniť riadenie a zjednodušiť život mestám, obciam a ostatným žiadateľom. Pre zložité pravidlá projekty často stáli celé roky a peniaze sa museli vracať do Bruselu, pretože sa nedokázali včas minúť.

Mojím osobným poslaním je, aby sa neopakovali obrovské korupčné kauzy, ako napríklad kauza Dobytkár, o ktorej sudca Najvyššieho súdu povedal, že to bol „megastroj korupcie a prania špinavých peňazí“.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Daniel Ferjanček

Letecké spoločnosti bojujú s dlhmi.

7 h
Bratislavský primátor Matúš Vallo.

Ambícia stavať nájomné byty sa komplikuje.

15 h
Vizualizácie kongresového centra, ktoré predstavili traja finalisti.

Štát má prispieť desiatkami miliónov.

17. máj
Milan Fiľo

Podnikateľ už nie je občanom Slovenska.

14. máj
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel.

Petrovi Kyselovi hrozí finančný trest.

8 h

Ako je na tom potvrdenie o očkovaní?

6 h