SME
Nedeľa, 29. máj, 2022 | Meniny má Vilma

Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania

VÚB sa zasadila o rozvoj zelenej ekonomiky na Slovensku.

Generálny riaditeľ VÚB Alexander Resch. Generálny riaditeľ VÚB Alexander Resch. (Zdroj: archív VÚB)

Nadácia VÚB vytvorila prvý environmentálny grant na Slovensku, v ktorom vyčlenila sumu 100-tisíc eur. Na to, prečo sa tak rozhodla, čo môže jednotlivec urobiť pre lepšie životné prostredie a kedy zlacnejú ekologické produkty, odpovedá generálny riaditeľ Všeobecnej úverovej banky (VÚB) Alexander Resch.

Dnešná moderná spoločnosť má ekologický dlh voči planéte a je otázne, či sa ho podarí splatiť. Keď má niekto dlh v banke, je možné ho splatiť postupne. Je to tak podľa vás aj v prípade planéty?

Presnú odpoveď na túto otázku by som prenechal odborníkom na klimatické zmeny. Za seba však budem optimistom. Verím v narastajúcu silu hlasov a činov prevažne mladej generácie. Verím, že keď sa podarí rýchlo a dôsledne implementovať zmeny – od tých najvyšších, ktoré súvisia s celosvetovou ekonomikou a politikou boja proti narastajúcej klimatickej záťaži, až po zmeny správania každého z nás ako jednotlivcov – ľudstvo dokáže tento dlh splatiť aspoň čiastočne.

Jednou zo splátok môže byť aj pandémia nového koronavírusu, počas ktorej si planéta na chvíľu „vydýchla“ a došlo k poklesu emisií skleníkových plynov. Aké si z toho môžeme zobrať ponaučenie?

Je zrejmé, že popri obrovských stratách má pandémia aj určité, aspoň čiastočne priaznivé vedľajšie účinky. Celá táto situácia je však pre naše generácie doposiaľ bezprecedentná a na vyhodnotenie jej komplexných dôsledkov si budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Niektorí sa boja, že obmedzením konzumu, cestovania či vývoja najnovších technológií prídeme aj o pokrok. Treba sa toho báť?

Pokrok – ekonomický aj technologický – už nie je možné ďalej plánovať bez prebratia zodpovednosti za jeho priamy vplyv na budúcnosť našej planéty. Zhoduje sa na tom väčšina ekonómov, politikov aj vedcov na celom svete. Nemyslím si, že by sme sa mali báť o to, že ľudstvo príde o pokrok. Len sa musíme pripraviť na to, že princíp udržateľnosti životného prostredia bude zohrávať kľúčovú úlohu pri väčšine aspektov nášho života.

„Špinavé“ produkty a služby by mali byť drahšie o cenu, ktorú vytvárajú vo forme znečistenia, horšieho zdravia či zmeny klímy.

Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB

Čo môže jednotlivec urobiť pre lepšie životné prostredie?

Podľa môjho názoru je najdôležitejšie, aby sme si všetci uvedomili, že svojím správaním dokážeme niečo ovplyvniť. Že sa toto rozhodnutie týka každého z nás. V prvom rade musíme prevziať svoj diel zodpovednosti. A hľadať v každodennom živote priestor na to, ako zmeniť svoje správanie, možno aj na úkor svojho komfortu, v záujme vyššieho dobra.

Odporúča sa nakupovať v bezobalových obchodoch, používať prírodnú kozmetiku, jesť doma dopestované potraviny či nosiť oblečenie z bio bavlny. Ľudia v regiónoch však nemajú k dispozícii všetky možnosti a zároveň môžu byť pre nich pridrahé. Čo môžu urobiť oni, ak chcú pomôcť planéte?

Je pravdou, že rozhodnutie žiť ekologicky môže prinášať aj vyššiu záťaž na rodinný rozpočet. Nepoviem však nič nové, ak tvrdím, že podľa svojich možností môže nejako začať každý – od dôsledného separovania odpadu cez ohľaduplné nakupovanie, ktorým nevzniká zbytočný odpad, až po aktívny záujem o čistotu a ochranu prírody tam, kde žijeme.

V prípade udržateľnej ekonomiky platí začarovaný kruh, že produkty nezlacnejú dovtedy, kým o ne nebude vyšší záujem a naopak - záujem sa nezvýši, kým produkty nezlacnejú. Ako z toho von?

Ak chceme, aby mali subjekty na trhu tie správne motivácie, ceny v ekonomike musia zahŕňať aj náklady, ktoré pri ich výrobe nie sú zahrnuté. Teda, aby „špinavé“ produkty a služby boli drahšie o cenu, ktorú pre spoločnosť vytvárajú vo forme znečistenia, horšieho zdravia či zmeny klímy. Ľudia potom možno prirodzene prejdú k iným, čistejším nákupom. Preto sú veľmi dôležité systémy zdaňovania emisií, ktoré sa o toto snažia. V Európe je to ETS, trh s emisnými povolenkami, do ktorého sa postupne pridávajú ďalšie sektory hospodárstva.

Zároveň často platí, že štát by mal podporovať budovanie infraštruktúry pre nové technológie, napríklad v doprave, a tiež výskum a vývoj. Tieto činnosti majú totiž zväčša viac benefitov, ako sa zdá na prvý pohľad. Ide o takzvané pozitívne externality.

K udržateľnosti a ochrane životného prostredia sa hlási aj VÚB banka, ktorá však nepatrí medzi priemyselné spoločnosti ani najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Prečo sa rozhodla venovať tejto oblasti?

Náš aktuálny záväzok, ktorý sme ako prvá banka na Slovensku deklarovali vo forme Zeleného manifestu, bol pre nás prirodzeným rozhodnutím. Naša snaha ešte výraznejšie pomáhať pri rozvoji zelenej ekonomiky a prispievať k ochrane biodiverzity vychádza aj zo stratégie medzinárodnej bankovej skupiny Intesa Sanpaolo. Práve naša materská skupina patrí ako strategický partner Nadácie Ellen MacArthur k svetovým lídrom vo financovaní nových biznisových modelov firiem, ktoré podporujú globálny prechod na cirkulárnu ekonomiku.

Vďaka úsiliu prechádzať na elektronické zasielanie bankových výpisov klesá vo VÚB celková spotreba papiera. V prepočte je to 1700 zachránených stromov ročne.

Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB

Transformácia ekonomických systémov, v ktorých sa pri dizajnovaní, výrobe, využívaní a likvidácii produktov a služieb dbá o to, aby sa maximálne obmedzilo plytvanie energiou a materiálmi, hrá jednu z kľúčových úloh v boji proti klimatickým zmenám.

Ako môže banka prispieť k ochrane životného prostredia?

Naše poslanie vsadiť myšlienku udržateľnosti do samotného DNA nášho podnikania vnímame v dvoch smeroch. Uvedomujeme si, že musíme začať od seba a pracovať na tom, aby sme ako firma minimalizovali našu vlastnú záťaž na životné prostredie. Znamená to ešte výraznejšie dodržiavať princípy ekológie v rámci interných štandardov, procesov a práce celého VÚB tímu.

Na druhej strane chceme maximalizovať náš nepriamy pozitívny dopad – vďaka tomu, že budeme prinášať zelené úvery a služby, ktoré pomôžu domácnostiam a firmám realizovať sa v ekologických aktivitách a investíciách do zelenej ekonomiky. Tiež budeme ešte viac podporovať a oceňovať neziskové organizácie, iniciatívy a komunity, ktoré sa aktívne zasadzujú za zelenší svet. A práve tento náš nový program, ktorým plánujeme ako značka v horizonte najbližších rokov rozvíjať svoje aktivity vo vzťahu ku klientom, zamestnancom aj celej spoločnosti, sme pred pár týždňami zverejnili ako Zelený manifest.

Spomínate aj interné opatrenia, ktoré vedú k znižovaniu uhlíkovej stopy. Ako sa VÚB banke v tejto oblasti darilo doteraz?

Vďaka nárastu digitalizácie a dlhodobému úsiliu prechádzať na elektronické zasielanie bankových výpisov a korešpondencie vo VÚB výrazne klesá celková spotreba papiera. V porovnaní so situáciou spred štyroch rokov bola jeho ročná úspora na úrovni až 100 ton. V prepočte je to 1700 zachránených stromov ročne. Toto číslo chceme ďalej zvyšovať.

Rovnako sa chceme zlepšovať aj v parametroch spotreby elektrickej energie, kde sme realizovali prvé nevyhnutné kroky, napríklad zavedením nových úsporných svetelných zdrojov či chladiacich zariadení. Usilujeme sa o to, aby sme pre našu centrálu a pobočky odoberali energiu z obnoviteľných zdrojov v stále väčšej miere. Do tejto sféry spadá aj manažment našich dodávateľov. Dnes je už samozrejmosťou, že pri výberových konaniach na partnerské firmy, či už ide o dodávanie technologického a materiálneho zabezpečenia, alebo organizáciu podujatí banky, sledujeme dôsledne aj environmentálnu stopu týchto aktivít.

V rámci ochrany životného prostredia ste sa rozhodli zúčastniť aj jedného z najväčších projektov výsadby stromov v novodobých dejinách Bratislavy. Do roku 2022 by na jej území malo pribudnúť 10-tisíc stromov a mali by vzniknúť tri nové mestské aleje. Ste pripravení pomáhať aj ostatným samosprávam v snahe stať sa zelenšími mestami?

Áno, podpora zelených iniciatív v mestách a obciach bude zohrávať stále výraznejšiu úlohu v našej stratégii spoločenskej zodpovednosti. Sme radi, že Nadácia VÚB sa zaradila medzi prvé organizácie, ktoré sa pridali k aktuálnej rozsiahlej iniciatíve výsadby stromov v hlavnom meste. S cieľom podporiť ochranu vzácnych mokradí v širšom centre Bratislavy sme sa v spolupráci s mestom podieľali aj na revitalizačných prácach v záhrade Prüger-Wallnerovcov pri Horskom parku. Tá bude vďaka tomu po dlhých rokoch opäť otvorená pre verejnosť.

Za ostatné dva roky sme zo zdrojov Nadácie VÚB prerozdelili formou grantov 170-tisíc eur medzi spolu 46 projektov s ekologickým zameraním po celom Slovensku. Tento rok sme našu pozíciu v tejto oblasti upevnili tým, že sme uviedli prvý ročník čisto environmentálne zameraného grantového programu.

Na podporu zelených iniciatív má Nadácia VÚB vo svojom grantovom programe Envirogranty pripravených 100 000 eur. Aký je o tento grant záujem? Máme na Slovensku dostatok aktivít, ktoré sa zaujímajú o životné prostredie?

Program Envirogranty sa stretol s obrovským záujmom. Už pri dizajnovaní jeho zámeru podporovať projekty mimovládnych organizácií zameraných na ochranu biodiverzity v prírode a rozvoj zelenej ekonomiky v regiónoch sme spolupracovali s poprednými nezávislými expertmi zo sféry ochrany životného prostredia. Tí identifikovali, že takáto forma podpory tretieho sektora na Slovensku doteraz absentovala.

Potvrdili to aj výsledky. Svoje žiadosti nám poslalo až 132 organizácií. Tešíme sa z toho, že deväť projektov v týchto dňoch získava našu podporu v celkovej výške viac ako 100-tisíc eur a že sa vďaka nim podarí urobiť budúci rok kus dobrej práce.

Na území Bratislavy sa Nadácia VÚB spojila aj s Novou Cvernovkou a jej aktivitami. Prečo ste si vybrali tento projekt a čo sa zatiaľ podarilo?

Spojenie Nadácie VÚB a Novej Cvernovky je silné už niekoľko rokov. V roku 2017, keď sme sa rozhodli stať kľúčovým partnerom živej kultúry tejto inštitúcie, bola Nová Cvernovka jedným z najprogresívnejších komunitno-kultúrnych projektov s celospoločenským presahom na Slovensku. A to sa aj potvrdilo. Sme hrdí na to, že sme dokázali byť pre tím Novej Cvernovky finančnou oporou v čase, keď sa stavala na nohy v nových priestoroch na Račianskej ulici.

Nová Cvernovka dnes pod svojou strechou spája nielen umelcov a dizajnérov, ale aj ďalšie osobnosti, aktívne v rámci verejného života. Ide stále intenzívnejšie výrazným príkladom aj v oblasti environmentálneho správania. V nasledujúcom období sme pripravení zužitkovať naše vzájomné vzťahy, skúsenosti a know-how, aby sme spoločne pomáhali uvádzať do slovenskej praxe princípy zelenej ekonomiky. Jedným z plánovaných spoločných projektov je aj otváranie diskusie o rekonštrukciách verejných budov a znižovaní ich energetickej náročnosti. Ide o oblasť, ktorá sa stáva veľkou prioritou Európskej komisie v rámci projektu European Green Deal s cieľom dosahovať systémové zmeny.

Tento článok vám prináša VÚB.

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (29. 5. 2022)
USD 1.072
AUD 1.500
CZK 24.700
JPY 136.050
CAD 1.366
GBP 0.849
HUF 392.830
PLN 4.586
CHF 1.026
SEK 10.529

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  2. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  5. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  6. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  7. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  8. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  1. Herec Karel Zima: Táto kamera do auta vám vydrží roky: MIO!
  2. Poškriabali vám auto, keď ste niekde parkovali?
  3. Ako si vyberať pohodlnú obuv nielen do práce? Toto sú naše tipy!
  4. Agresívne brzdenie alebo poistný podvod? Mal palubnú kameru!
  5. Darček na Deň detí? Repasovaný telefón môže byť skvelou voľbou
  6. Zdravé zateplenie za jeden deň: čo neviete o fúkanej izolácii
  7. Wüstenrot minulý rok úspešne naštartoval nový obchodný model
  8. Dve zľavy na jedného: Toto predĺženie v PLANEO je vaša šanca!
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 15 070
  2. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete? 7 660
  3. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 6 562
  4. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 683
  5. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 2 016
  6. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách 1 891
  7. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná! 1 329
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 305

Blogy SME

  1. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  2. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  5. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  6. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  7. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  8. INEKO: Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne
  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 12 221
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 779
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 372
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 219
  5. Jana Melišová: Oplatí sa žiť na dlh? 3 134
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 732
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 620
  8. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 2 189
  1. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  6. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  8. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Celkovo štát v tomto roku prispeje na dôchodky o takmer 2,3 miliardy eur viac než vlani.


TASR 23 h
Diaľničný mýtny systém zastrešuje firma, ktorú vlastnila skupina J&T

CzechToll predložil najnižšiu cenovú ponuku.


SITA 24 h
Hraničná preberacia stanica prepojovacieho plynovodu Poľsko – Slovensko nad obcou Výrava.

Heger: Posilní energetickú bezpečnosť.


27. máj
Čerpacia stanica Mol v maďarskej Rajke

Boli sme sa pozrieť v Maďarsku, kde zaviedli dve ceny a kontroly značiek na autách.


27. máj

Blogy SME

  1. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  2. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  5. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  6. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  7. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  8. INEKO: Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne
  1. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 12 221
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 779
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 372
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 219
  5. Jana Melišová: Oplatí sa žiť na dlh? 3 134
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 732
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 620
  8. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 2 189
  1. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
  3. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  4. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  6. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  8. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
SkryťZatvoriť reklamu