BRATISLAVA. Slovenská ekonomika klesne v závere roka o 3,3 % až 4,3 %, čo je výrazne menej než v prvej vlne pandémie nového koronavírusu. Naznačuje to vývoj striktnosti protipandemických opatrení a mobility na Slovensku a v EÚ vo vzťahu k HDP.
Vplyv na trh práce bude obmedzený a za celý rok 2020 bude slovenská zamestnanosť nižšia približne o 2 %. Vyplýva to z aktuálneho odhadu analytikov Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Ekonomika môže doplatiť na prísnejšie opatrenia
Za celý rok 2020 by hrubý domáci produkt (HDP) podľa odhadu klesol o 6,1 %. Prepad ekonomiky by bol menší ako predpokladala prognóza HDP, a to aj napriek druhej vlne nákazy. Príčinou je najmä silné oživenie v treťom kvartáli, ktoré výrazne predbehlo očakávania.
V závere roka by aktivitu sťahovala najmä nižšia spotreba domácností, kým pozitívna bilancia v zahraničnom obchode by prepad tlmila. Na základe doterajšieho vzťahu medzi údajmi z eKasy a zo Štatistického úradu (ŠÚ) by tržby v reštauráciách vykazované ŠÚ SR boli v poslednom štvrťroku oproti minulému roku nižšie o štvrtinu a tržby v ubytovaní o vyše dve tretiny.
Spomalenie môže podľa analytikov byť v závere roka výraznejšie smerom k hranici -4,3 % s prísnejšími opatreniami a viac obmedzenou mobilitou.
Prísnejšie opatrenia môžu viesť v závere roka nielen k nižšej spotrebe domácností, ale aj k nižšiemu exportu. Internetové vyhľadávania automobilových značiek vyrábaných na Slovensku v závere roka klesajú, čo naznačuje oslabenie globálneho dopytu po autách.
Rovnaký signál vysielajú podľa IFP aj nižšie registrácie automobilov vo Veľkej Británii a v USA, hoci registrácie v Číne pokračovali v zotavení. Za predpokladu, že sa obchodná bilancia Slovenska nezlepší a zostane do konca roka na úrovni z októbra, by HDP v poslednom štvrťroku klesol o 4,3 %.
Vplyv na trh práce
Pokles ekonomickej aktivity v závere roka bude mať podľa odhadu len obmedzený vplyv na trh práce. Na základe údajov o zamestnaneckých vzťahoch zo Sociálnej poisťovne do novembra možno pozorovať, že v druhej vlne sa počet pracujúcich neznížil tak výrazne ako v prvej vlne na jar.
Analytici očakávajú, že v poslednom štvrťroku presiahne pokles zamestnanosti oproti minulému roku 2 % a podobný výsledok dosiahne zamestnanosť aj za celý rok 2020. To je slabší výsledok než prognóza (-1,5 %) a dôvodom bolo pomalšie zotavenie trhu práce aj napriek výraznému oživeniu ekonomiky počas tretieho kvartálu.
Firmy sa však sústredili na existujúcich zamestnancov, ktorým mzda rástla v treťom kvartáli nad očakávania rýchlo. Podobný vývoj možno sledovať aj na začiatku štvrtého kvartálu, keď výber daní z príjmu fyzických osôb medziročne stúpol o 3 %. Vyššie mzdy tak pomôžu tlmiť vplyv druhej vlny na mzdovú bázu v ekonomike.
