Pavol Čekan je biochemik a zakladateľ spoločnosti MultiplexDX. Venuje sa presnejšej diagnostike rakoviny prsníka a najnovšie aj vývoju testov na Covid-19. Študoval na Islande, pôsobil na univerzite v New Yorku a v americkom Národnom onkologickom inštitúte v Marylande. V roku 2017 sa po 20 rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko.
V sérii rozhovorov Moderná krajina - návod, ako zlepšiť Slovensko vám prinášame názory slovenských podnikateľov, ako posunúť Slovensko dopredu. Projekt pripravujeme v spolupráci so spoločnosťou FinStat.
V rozhovore s Pavlom Čekanom sa dočítate:
- Čo ho najviac po návrate na Slovensko prekvapilo
- Ako si spomína na eurofondový škandál na ministerstve školstva
- Či pandémia zmenila pohľad politikov na vedcov
- Či je Plán obnovy v oblasti vedy a inovácií dostatočný
- Do akých oblastí by mal štát investovať a ako by sa mal zmeniť slovenský priemysel
Verejnosť vás tento rok viac spoznala vďaka výrobe PCR testov a tomu, že ste ich darovali štátu zadarmo. Váš primárny focus firmy je však iný.
Naša firma MulitiplexDX sa zameriava najmä na vývoj a validáciu diagnostických metód pre rakovinu.
Zaoberáme sa podrobne rakovinou prsníka, pri ktorej sme pokročili dosť ďaleko pri spresňovaní diagnostickej metódy založenej na tkanivách a tiež pracujeme na neuroendokrinných tumoroch, ktoré sa často nachádzajú v brušnej dutine. Dôležité je rozlíšiť ich od iných tumorov a tak nastaviť správnu liečbu.
Akým princípom sa vám darí spresňovať diagnostiku?
Pri rakovine prsníka kombinujeme dve technológie. Prvá je vizualizačná, teda zafarbíme biopsiu, malé tkanivo, ktoré sa vyberie z nádoru z ľudského tela. Zafarbíme ho a dívame sa na konkrétne biomarkery a ich kvantifikáciu. Podľa toho vieme určiť, o aký subtyp rakoviny ide.
Neskôr sa tkanivo použije v tzv. sekvenačnej technológii. Tkanivo sa rozomelie a znovu skúmame biomarkery a ich kvantifikáciu. V tomto prípade sa vieme dívať aj na 20-tisíc biomarkerov naraz.
V zahraničí by bol hviezdou dávno. U nás musela prísť korona Čítajte Biomarkery týmito dvomi technológiami nielen porovnávame, napríklad ich kvantitu, z ktorej určujeme subtyp, ale hľadíme aj na to, či napríklad vieme cez iné informácie zistiť, či ide o nejaký kód pre daný subtyp, ktorý by mohol zlepšiť a neskôr zefektívniť navrhovanú liečbu.
V akom štádiu sú vaše technológie? Využívajú sa už aj v praxi?
Sú zatiaľ v laboratórnych podmienkach vo validačnej fáze. Tieto konkrétne technológie na rakovinu sa zatiaľ nepoužívajú nikde, ale tým, že sme získali veľký európsky trojmiliónový grant zo schémy EIC Accelerator, začali sme úplne najťažšiu validačnú fázu.
Je to podobné, ako keď si zoberiete vývoj vakcíny alebo lieku. Tiež prechádzajú cez masívne overovanie na tisícoch vzorkách. V tomto bode sme teraz my a predpokladám, že niekedy na konci roku 2022 by to mohlo prísť na trh.
Dvadsať rokov ste pôsobili v zahraničí, najprv na Islande, potom v USA. V roku 2017 ste sa vrátili na Slovensko. Začali ste podnikať až tu alebo ste založili firmu ešte pred návratom?
Najprv sme založili firmu v USA koncom roku 2015 s tým, že sme zakladali akoby dve firmy naraz. Materská firma bola v Spojených štátoch a dcérska na Slovensku. Prvú investíciu sme totiž získali zo Slovenska z investičného fondu Neulogy Ventures. Bolo to teda logické a zároveň sme aj chceli otvoriť rovno dve pobočky.
Ja aj Vlado Wolf, s ktorým som rozbiehal firmu, sme v tom čase žili s rodinami v USA. Preto sme, prirodzene, celé laboratórium založili v Marylande v malom mestečku Gaithersburg. Poznáte tie reči o garážovej firme. Presne aj u nás to tak bolo. Jasné, že to malo kontúry laboratória, ale ten začiatok je podobný, ako napríklad v prípade Billa Gatesa alebo iných velikánov, ktorí následne založili veľké firmy.
Pavol ČekanČo vás prekvapilo, keď ste sa vrátili na Slovensko?
Veľa vecí. Niektoré pozitívne, niektoré, samozrejme, negatívne. Pozitívom bola napríklad Bratislava aj Košice. Sú to medzinárodné mestá, nová generácia ľudí je otvorenejšia, dravejšia, dá sa tu podnikať. Za určitých podmienok si tu človek vie splniť svoj sen.
Čo som vnímal ako negatívum, bola nízka podpora biomedicínskeho výskumu. Naša firma a výskum sú prepojené nádoby. Potrebujeme nielen podhubie, ekosystém, ale aj tech transfer, prenesenie biomedicínskeho výskumu do praxe. Prosto firmy, ktoré vedia vyvinúť diagnostickú metódu, vakcínu, liek, inú zdravotnícku pomôcku, zdravotnícky postup, hocičo, čo vedia neskôr pretaviť do praxe. A môže to byť pokojne spin off univerzity, môže to byť pobočka zahraničnej firmy, startup.
Toto na Slovensku absentuje a azda keby som o tomto stave vedel, možno by som aj prehodnotil svoj návrat.
Je niečo, čo vám počas rokov, ktoré trávite na Slovensku, vyslovene pri podnikaní chýba?
