BRATISLAVA. Aj v prípade odchodu Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody je dôležité sa v krátkom čase dohodnúť na bezpečnostných otázkach, teda na zdieľaní bezpečnostných informácií.
Vo štvrtok na brífingu Kancelárie Európskeho parlamentu to povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS).
Lexmann: Doba si vyžaduje spoluprácu
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) v tejto súvislosti uviedla, že geopolitická situácia si vyžaduje úzku spoluprácu medzi EÚ, Veľkou Britániou a USA. Výzvou podľa nej je nebezpečná politika Číny, otázka Ruska či kybernetická bezpečnosť.
„Zmenou administratívy v USA sa vyváži pomer potreby spolupráce aj s EÚ, teda zo strany USA aj s EÚ aj Veľkou Britániou, čo by mohlo všetky tieto tri zložky zblížiť, aby sme spoločne vedeli zvoliť taktiku, ako čeliť geopolitickým výzvam,“ spresnila Lexmann.
Hrozba pre európsky priemysel aj rybolov
Klus zároveň uviedol, že prípadný odchod bez dohody by znamenal značné problémy nielen pre automobilový priemysel, ale napríklad aj pre elektrotechnický či chemický priemysel a najmä rybolov, na ktorom „stojí a padá snaha o dohodu“.
Štátny tajomník si vie predstaviť, že pre francúzskych, belgických, holandských, možno aj dánskych rybárov by to znamenalo problém, ak by boli odstavení od tradičných rybárskych teritórií.
Pripomína ale, že rybolov má minimálny pomer na hrubom domácom produkte a z ekonomického hľadiska by to také „fatálne“ nebolo.
Štátny tajomník v tejto súvislosti dodal, že Briti od začiatku rokovaní hovoria o tom, že vystúpenie z EÚ znamená, že chcú nadobudnúť späť svoju suverenitu a suverenitu nad kontrolou svojich vôd.
Briti totiž v minimálnej miere lovia v európskych vodách, zatiaľ čo Európania v britských podstatne viac.
Podľa europoslankyne Lexmann je to citlivá téma a práve preto sa tu snažia Briti vybojovať čo najväčšie kompetencie, aby chránila záujmy a tradičnú hodnotu, akú rybolov pre krajinu má.
Víza po získaní pracovnej pozície
Čas na dohodu o brexite sa kráti, europarlament stanovil ultimátum Čítajte Účastníci brífingu sa zhodli na tom, že pokiaľ dohoda nevznikne, treba počítať s tým, že odchod Spojeného kráľovstva po 1. januári 2021 bude v zásade totožný, akoby niekto chcel odísť do Kanady, USA či ktorejkoľvek inej „pre nás“ tretej krajiny a je podstatné riadiť sa vnútroštátnou legislatívou.
Po 1. januári 2021 bude potrebné cestovať do Británie s cestovným pasom, dĺžka pobytu bude pravdepodobne 90 dní a zároveň bude potrebné komerčne sa poistiť.
Čo sa týka práce, budú nutné pracovné víza. Najskôr však bude potrebné nájsť si vopred prácu, dodať potvrdenie o získaní pracovného miesta a potom požiadať o pracovné víza.
Lexmann dodala, že sa hovorí aj o tom, že možno budú zľahčené podmienky na získanie pracovných víz pre zdravotníkov, opatrovníkov či ošetrovateľov.
Študenti budú musieť napríklad dokázať znalosť jazyka, prejsť výberovým konaním a pravdepodobne tiež preukázať dostatočné finančné prostriedky na to, aby si zaplatili štúdium.
