Článok pokračuje pod video reklamou
Ak ste niekedy v neskorých večerných hodinách prechádzali okolo kancelárskeho komplexu Digital Park, v ktorom sídli finančná skupina Penta Investments, a uvideli ste rozsvietené svetlá, je pravdepodobné, že za niektorým z okien sedel aj Jaroslav Haščák. Zakladateľ Penty je známy svojím workoholizmom. Aj vďaka nemu sa vyšvihol medzi najbohatších Slovákov.
Partner Penty: Na Západe sa bežne stretávajú s ľuďmi ako Kočner (rozhovor) Čítajte Dalo by sa tiež povedať, že sa dokázal ocitnúť v správnej chvíli na správnom mieste. No hoci sám Haščák v rozhovoroch občas používal slovo „náhoda“, jeho story je skôr o predvídavosti, strategickom myslení a pragmatizme. To sú vlastnosti, ktoré z neho spravili mozog a motor Penty.
Okrem úspechov má Haščák na konte aj viacero kontroverzií. Kauza Gorila, ktorá ho prednedávnom dostala do vyšetrovacej väzby, je ich korunou. A vrcholom ľadovca. Polemiky a otázniky sprevádzajú zakladateľa Penty od začiatku jeho príbehu.
Cesta do Moskvy
Keď sa osemdesiate roky 20. storočia prelomili do druhej polovice, Jaroslav Haščák spravil krok, ktorý výrazne ovplyvnil jeho život. Podal si prihlášku na najprestížnejšiu školu vtedajšieho východného bloku, Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO).
Dostať sa medzi (nielen) česko-slovenskú elitu nebolo pre študenta gymnázia v Starej Ľubovni vôbec jednoduché. Okrem šikovnosti musel spĺňať aj kádrové predpoklady. Na štúdium do Moskvy sa dostávali len dokonale preverení študenti. Uchádzača diskvalifikoval akýkoľvek odpor k vtedajšiemu komunistického režimu či rodinný prehrešok.
