Jaroslav Haščák sa po necelých štyroch rokoch vracia do vrcholového vedenia Penty. Deje sa tak po tom, čo ho Krajská prokuratúra v Bratislave zbavila obvinenia v kauze Gorila. Plánuje sa venovať strategickým otázkam expanzie kľúčových spoločností skupiny na nové trhy. Jeho návrat doplní súčasné vrcholové vedenie Penty, ktoré tvorí Marek Dospiva, Iain Child, Václav Jirku, Marián Slivovič a Fabrice Dumontheil. Pri tejto príležitosti si môžete prečítať archívny profil Jaroslava Haščáka z cyklu Oligarchovia, ktorý vznikol po tom, čo Haščáka v decembri 2020 zatkla polícia a skončil vo vedení Penty.
Ak ste niekedy v neskorých večerných hodinách prechádzali okolo kancelárskeho komplexu Digital Park, v ktorom sídli finančná skupina Penta Investments, a uvideli ste rozsvietené svetlá, je pravdepodobné, že za niektorým z okien sedel aj Jaroslav Haščák. Zakladateľ Penty je známy svojím workoholizmom. Aj vďaka nemu sa vyšvihol medzi najbohatších Slovákov.
Dalo by sa tiež povedať, že sa dokázal ocitnúť v správnej chvíli na správnom mieste. No hoci sám Haščák v rozhovoroch občas používal slovo „náhoda“, jeho story je skôr o predvídavosti, strategickom myslení a pragmatizme. To sú vlastnosti, ktoré z neho spravili mozog a motor Penty.
Okrem úspechov má Haščák na konte aj viacero kontroverzií. Kauza Gorila, ktorá ho prednedávnom dostala do vyšetrovacej väzby, je ich korunou. A vrcholom ľadovca. Polemiky a otázniky sprevádzajú zakladateľa Penty od začiatku jeho príbehu.

Cesta do Moskvy
Keď sa osemdesiate roky 20. storočia prelomili do druhej polovice, Jaroslav Haščák spravil krok, ktorý výrazne ovplyvnil jeho život. Podal si prihlášku na najprestížnejšiu školu vtedajšieho východného bloku, Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO).
Dostať sa medzi (nielen) česko-slovenskú elitu nebolo pre študenta gymnázia v Starej Ľubovni vôbec jednoduché. Okrem šikovnosti musel spĺňať aj kádrové predpoklady. Na štúdium do Moskvy sa dostávali len dokonale preverení študenti. Uchádzača diskvalifikoval akýkoľvek odpor k vtedajšiemu komunistického režimu či rodinný prehrešok.
Haščák neskôr v rozhovoroch pre médiá presviedčal, že na moskovský inštitút ho priviedla náhoda. „Mama bola na liečení s istou paňou, ktorej manžel pracoval v diplomatických službách a skončil Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov. Prišla z liečenia a opýtala sa ma, či by som to neskúsil,“ spomínal pre denník SME v roku 2007 Haščák.

Druhá vec je, že Haščák nielenže prešiel cez výberové sito, ale zaradil sa aj medzi najúspešnejších uchádzačov. „Podľa výsledkov prijímacích skúšok prideľovali jazyk. Tí, ktorí mali najviac bodov, dostávali najťažšie jazyky. Ja som dostal čínštinu. Váhal som, či vôbec nastúpim. Nikdy som nemal blízko k ázijským kultúram,“ približoval podnikateľ vtedajšie reálie.
Priatelia na celý život
Cesta do Moskvy viedla cez Banskú Štiavnicu, na tamojšom gymnáziu bola zriadená prípravka na moskovské štúdiá. Z pohľadu Haščákovho biznis príbehu zohral aj tento medzistupeň dôležitú úlohu.
Na banskoštiavnickom gymnáziu stretol Martina Kúšika a Juraja Herka, ktorí sa neskôr stali partnermi v Pente. Aj keď v Moskve nakoniec neštudovali. „Martin sa do Moskvy napokon nedostal, aj keď mal samé jednotky. Mal totiž strýka v Amerike,“ prezradil Haščák.
Do školy v Moskve, ktorej absolventi často končili v tajných službách Sovietskeho zväzu a spriatelených krajín, nastúpil Haščák v roku 1987. Počas štúdií sa stretol zo zakladajúcimi partnermi Penty Jozefom Oravkinom a Marekom Dospivom.
Práve Dospiva neskôr v médiách polemizoval o vplyve komunistického režimu na študentov moskovskej školy. „Neviem, ako to bolo skôr, ale za nás, čo sme študovali od roku 1987, bol medzi desiatimi až pätnástimi Čechoslovákmi v ročníku maximálne jeden syn z prominentnej nomenklatúrnej rodiny. Celé kúzlo toho je, že tam boli jednoducho vybraní nadaní, pracovití ľudia, ktorí sa nebáli ísť do neznámeho prostredia,“ tvrdil pre magazín Týden.
Spojenie s moskovským inštitútom však Penta negatívne pocítila v roku 2009, keď ju Poľsko z tohto dôvodu vylúčilo z privatizácie zbrojovky PZL Swidnik. Pre úplnosť, absolventmi tejto školy sú aj viacerí diplomati, politici a exministri - Ján Kubiš, Miroslav Lajčák, Eduard Kukan či Maroš Šefčovič.
Začiatok s čínskym textilom
V rokoch 1991 až 1992 si Haščák odskočil z Moskvy na štúdium do Číny na Pekingskú univerzitu, kde sa venoval medzinárodným vzťahom, čínskemu jazyku a literatúre. Aj táto „odbočka“ mala v jeho profesijnej budúcnosti dôležitú úlohu.
Spolu s Dospivom, ktorý tiež študoval čínštinu, využili znalosti reálií a rozbehli dovoz textilu do Česko-Slovenska. Tento biznis stál na začiatku príbehu Penty, ktorú Haščák a Dospiva zakladali s Jozefom Oravkinom. Až neskôr sa k nim pridali Martin Kúšik a Juraj Herko.

Na druhej strane, keď v roku 1994 do obchodného registra zapísali eseročku Penta Brokers, z tejto pätice medzi spoločníkmi chýbal Jozef Oravkin. Aj preto vznikali teórie o tom, že piatym - tichým - spoločníkom je rodina Lexovcov.