BRATISLAVA. Výsledky daňových kontrol sa v súčasnosti nepremietajú do príjmov štátneho rozpočtu v dostatočnej miere. Pre agentúru SITA to uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.
Pri dani z pridanej hodnoty podľa neho 83 percent domeranej dane nikdy neskončí v štátnom rozpočte. Tvrdí, že daňová kontrola môže mať aj potrebný preventívny efekt. V súčasnosti je podľa Žežulku dôležitejšia efektívnosť kontrol, nie ich počet.
Nový šéf daniarov Žežulka: Tí, ktorí sa dnes boja, sa môžu prestať báť Čítajte "Efektívnejší výkon daňovej kontroly možno zabezpečiť lepším plánovaním a centralizáciou kontrolnej činnosti," povedal nový šéf finančnej správy. Zavedenie celorepublikového štandardu pri kontrolách podľa neho zabezpečí správny priebeh kontroly a obmedzí riziko pochybenia úradníka. Pri kontrolnej činnosti by sa mali odstrániť aj administratívne prekážky, pracovníci pred jej realizáciou musia urobiť viacero úkonov a predovšetkým sa musia zamerať len na rizikové transakcie.
"Nie je nevyhnutné preverovať všetky, ak vidíme, u ktorých operácií existuje najvyššie riziko. Nutné je aj zabezpečiť včasné vymáhanie, ako aj spoluprácu kontrolných a exekučných útvarov," povedal.
Za dôležitý krok Žežulka považuje posilnenie dobrovoľného plnenia daňových povinností ako nástroja na zvýšenie daňových príjmov.
"Intenzívne preto pracujeme na otvorení Indexu daňovej spoľahlivosti, aby sa stal transparentným nástrojom hodnotenia daňových subjektov. Musí prinášať benefity pre poctivých daňovníkov, byť motivačným nástrojom," zdôraznil prezident finančnej správy. Jeho konečným cieľom je zníženie daňovej medzery. Tá síce za ostatné roky klesá, stále je však piata najvyššia v rámci Európskej únie. "Urobím všetko preto, aby klesla na požadovaných 10 percent," dodal Žežulka.
Malé a stredné firmy pôsobiace na Slovensku na firemnej dani nepriznávajú 360 miliónov eur ročne. Ide o štvrtinu z ich potenciálneho výnosu. V najnovšom komentári na to upozorňuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR. Medzera vo výbere dane z príjmu je podľa analytikov rozložená naprieč firmami s výškou nepriznanej dane od niekoľko stoviek po pár tisíc eur.
Najviac sa to týka obchodu a dopravy, kde pôsobí aj najväčšie množstvo subjektov. Najväčšie úniky na daniach pripadajúce na jednu firmu sú však v sektore poľnohospodárstva, administratívnych službách a až následne v odvetví obchodu. V prepočte na jednu firmu sú najrizikovejšími regiónmi Nitriansky, Banskobystrický a Trnavský kraj.
Zdrojom medzery pritom podľa analytikov IFP nemusia byť len daňové úniky, ale aj nesprávna interpretácia často meniacej sa legislatívy.
