BRATISLAVA. Až 73 percent opýtaných Slovákov vyjadrilo potrebu použiť európske peniaze najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva.
Zároveň 42 percent respondentov si želá peniaze z Európskej únie (EÚ) použiť na modernizáciu škôl.
Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany.
Lepšie cesty aj životné prostredie
Prieskum sa uskutočnil v dňoch 23. – 27. novembra 2020 na vzorke tisíc respondentov. V tlačovej správe o tom informoval Stano Župa z komunikačného oddelenia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 31 percent respondentov si želá použiť peniaze z EÚ na cesty a diaľnice, 30 percent opýtaných na ochranu životného prostredia a 29 percent Slovákov na starostlivosť a pomoc pre seniorov a osoby so zdravotných postihnutím.
Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo 8,8 percenta opýtaných a čiastočne správne 10, 3 percenta respondentov.
„Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, dôjde neodkladne k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti,” uviedla Lexmann.
Viac na samostatnosť samospráv

Slováci majú na druhej strane menší záujem, aby sa z európskych peňazí financovalo zlepšovanie verejných priestranstiev, akými sú napríklad ihriská, parky či námestia.
Ako nedôležitú pre investovanie z peňazí EÚ túto oblasť uviedlo 40 percent občanov, za potrebné použiť peniaze z EÚ na zlepšenie verejných priestranstiev považuje len päť percent občanov.
Podľa experta KDH na eurofondy Rastislava Horváta z toho vyplýva, že občania si želajú, aby samosprávy mali od štátu dostatok finančných prostriedkov na to, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali zabezpečiť sami.
„Peniaze z EÚ majú byť použité na také projekty, ktoré prinesú rozvoj, vyššiu pridanú hodnotu a ktorá bez pomoci z EÚ nie je možná, dodal Horvát.