BRATISLAVA. Európska komisia (EK) pravdepodobne zamietne niektoré opatrenia slovenského plánu obnovy a odolnosti, ktorý v závere roka poslal do Bruselu minister financií Eduard Heger (OĽANO).
Dôvodom môžu byť príliš všeobecné reformy bez popisu, ako chceme dosiahnuť konkrétne ciele, no EK by mohla mať najväčšie výhrady k opatreniam v časti Zelená ekonomika, ktoré nemajú potenciál priniesť požadované zníženie emisií alebo im chýba praktický spôsob implementácie.
Vyplýva to z aktuálnej analýzy poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
EK by mohla mať výhrady
Kam pôjdu miliardy z plánu obnovy? Najmä do železníc a zelených budov Čítajte "Je reálne, že Európska komisia v rámci skríningu zamietne niektoré opatrenia pre nesúlad s princípmi fondu obnovy a odolnosti. EK bude skúmať, či predložené reformy riešia oblasti postihnuté koronakrízou (obnova) a prispievajú k štrukturálnym reformám potrebných na prípravu na výzvy budúcnosti (odolnosť)," upozornil riaditeľ auditu Grant Thornton Filip Tichý.
V časti Zelená ekonomika by mal plán okrem splnenia 37-percentného podielu z balíka 5,8 miliardy eur celkových výdavkov smerovať opatreniami aj k zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2) o 55 % oproti roku 1990.
Najväčší podiel emisií všetkých skleníkových plynov na Slovensku produkujú energetika, priemysel a doprava. Plán obnovy síce podľa Tichého prináša opatrenia v týchto troch kategóriách, no nie je z nich vôbec zrejmé, či majú čo i len teoretický potenciál dosiahnuť požadované zníženie emisií.
Kapitola Dekarbonizácia priemyslu pôsobí podľa Grant Thornton absolútne nedostatočne, hoci by mala obsahovať kľúčové opatrenia na dosiahnutie požadovaného zníženia emisií.
"Bez zásadného a detailnejšieho popísania opatrení v oblasti dekarbonizácie priemyslu nemáme šancu splniť ciele na potrebné zníženie emisií," uviedol Tichý.
V tejto kapitole podľa experta absentujú "zelené" dane a dotácie, ale aj postihy pre firmy, ktoré environmentálne ciele nespĺňajú. Tento nástroj do svojich plánov obnovy a odolnosti zapracúva viacero krajín EU.
Časť Zlepšenie podnikateľského prostredia je zúžená iba na verejné obstarávanie a stavebné konanie. Podnikateľské prostredie na Slovensku má však širšiu škálu systematických problémov, pričom veľká väčšina firiem na Slovensku sa do styku s verejným obstarávaním alebo stavebným konaním nikdy nedostane.
Podľa Grant Thornton by v tejto časti mali byť komplexnejšie opatrenia, ako napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce alebo efektívnejšia digitalizácia štátnej správy z pohľadu podnikateľov.
Rezort hovorí o zavádzaní
Ministerstvo financií sa principiálne ohradzuje voči tvrdeniam poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Publikované tvrdenia považuje za zavádzajúce a poškodzujú úsilie vlády pripraviť kvalitný plán, ktorý čo najlepšie skĺbi európske požiadavky na zelenú ekonomiku a dekarbonizáciu s domácimi reformami.
Rezort financií v reakcii zdôraznil, že veľmi intenzívne komunikuje s EK na technickej, ako aj najvyššej politickej úrovni a všetky kroky s ňou riadne konzultuje.
"Ministerstvo dňa 22. decembra 2020 zaslalo Európskej komisii pracovný "draft" Plánu obnovy za účelom konzultácií jednotlivých technických parametrov - tie budú prebiehať v nasledujúcich týždňoch formou technických video-callov s expertmi v Bruseli," konštatuje MF v stanovisku.
Slovensko patrí podľa ministerstva medzi najviac aktívne krajiny EÚ v prípravách Plánu obnovy. Komisia zatiaľ eviduje iba približne jednu tretinu členských štátov, vrátane Slovenska, ktoré jej návrh tohto plánu zaslali. Viaceré členské štáty ešte ani nezačali technické diskusie.
"Je dôležité si uvedomiť, že Plán obnovy predstavuje najväčšie reformné úsilie za posledných 15 rokov a príprava kľúčových reforiem a investícií, ktoré na Slovensku dlhodobo absentovali, a to pri naplnení všetkých kritérií EK, je v tak bezprecedentne krátkom čase mimoriadne náročná úloha," dodal rezort financií.
