V decembri priniesli médiá informáciu, že vicepremiér Štefan Holý navštevuje rodinu v Británii, pričom pri návrate nedisponuje negatívnym PCR testom ani nepodstupuje povinnú karanténu.
Po troch týždňoch mlčania prišiel s vysvetlením premiér Igor Matovič. Ten Holého bránil, o výnimku si vraj môže požiadať ktokoľvek a Holý len „trošku naťahoval novinárov.“
Nadáciu však kontaktoval Slovák, ktorý chodí za prácou do Británie, no žije na Slovensku. „Áno požiadať môže každý, ale výnimku dostanú len vyvolení,“ reaguje na premiérove slová. O výnimku žiadal ministerstvo zahraničných vecí. To jeho žiadosť postúpilo ministerstvu práce, ktoré žiadosť zamietlo.
Je akademik menej ako vicepremiér?
Martin Husovec, ktorý Nadáciu so svojou skúsenosťou kontaktoval, pôsobí ako vedec a pedagóg na Právnickej fakulte Londýnskej školy ekonómie a spoločenských vied. Ide o siedmu najlepšiu právnickú fakultu na svete.
Ako cezhraničný zamestnanec trávi na univerzite 3 dni týždenne, potom sa vracia do Košíc za rodinou. Jeho situácia je teda podobná ako Holého, ten pracuje na Slovensku a za rodinou chodí do Anglicka.
Vicepremiér Holý si pre seba úspešne vyžiadal výnimku na návrat v dátumoch 20. a 27. novembra, 4., 11. a 18. decembra a 8. januára. Vedec Martin Husovec taký úspešný nebol. O výnimku žiadal 16. novembra. Rezort práce mu odpísal, že minister Milan Krajniak (Sme rodina) žiada o udelenie výnimky v prípadoch hodných osobitného zreteľa, kde hrozí riziko spôsobenia neprimeranej ujmy.
„Žiadosť nebola vyhodnotená ako žiadosť, ktorá spĺňa uvedené kritériá,“ oznámili mu.
Holý papalášizmus
Štefan Holý po prevalení kauzy tvrdenia o papalášizme odmietal: „To nie je žiadne privilégium vlády, je to bežne dostupná vec pre každého občana.“
Nie je to pravda. Prípad slovenského vedca, ktorý bol v rovnakej situácii ako Holý, ukazuje, že na mocenskom postavení zrejme záleží. Žiadosť mu navyše zamietol Holého kolega nominovaný rovnakou stranou. Nepomohol ani fakt, že Husovec podstupuje na univerzite každý týždeň antigénový test.
Okrem mailovej komunikácie absolvoval so slovenskými úradmi aj telefonát. „Pani mi vysvetlila, že mám ostať v zahraničí napriek tomu, že mám doma dve malé deti, pretože to nedovoľuje epidemiologická situácia a nemám nárok na takú výnimku, lebo nie som dôležitý pre slovenské hospodárstvo ako napr. Volkswagen. Následne mi výnimku odmietli. Povedala, že takým situáciám ako som ja ju neudeľujú.“
Holého sa v relácii na TA3 zastal aj premiér Matovič. V jeho výnimke problém nevidel. Argumentoval tým, že Holý len podal žiadosť. Posudzoval ju vraj Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ). To ale nie je pravda. Odmieta to aj samotný úrad: "ÚVZ SR nemôže nikomu dať individuálnu výnimku sám z vlastnej iniciatívy, ani neprijíma žiadosti občanov o výnimky. Tí sa musia obracať na členov vlády SR, ktorí následne môžu požiadať Úrad. ÚVZ SR tieto žiadosti teda neposudzuje a neschvaľuje, resp. nezamieta."
Opodstatnenosť výnimiek podľa ÚVZ posudzujú samotní členovia vlády a ÚVZ vyhovie všetkým žiadostiam. Holý tak rozhodoval sám o sebe, zatiaľ čo o zamietnutí výnimky slovenskému vedcovi rozhodlo ministerstvo.
Ako to funguje na britskej strane?
Na britskej strane existuje niekoľko automatických výnimiek, o ktoré žiadať netreba. Jedna sa vzťahuje aj na Martina Husovca ako cezhraničného zamestnanca. Okrem automatických výnimiek sú v Británii ešte výnimky na vyžiadanie, rovnako ako u nás. V prípade politikov sa vzťahujú len na vstup za účelom pracovného rokovania.
Holý sa opäť zatajuje. Buď porušil pravidlá, alebo Britov zavádzal Čítajte V utorok sme informovali, že Štefan Holý buď takúto výnimku zneužil na súkromnú cestu alebo v Británii jednoducho porušil pravidlá, keď neabsolvoval karanténu ani test.
Husovca sme sa preto spýtali aj na to, ako sa kontrolujú tieto opatrenia pri vstupe do Británie. Podľa jeho informácií sa britské úrady spoliehajú na individuálnu sebadisciplínu: „Na britskej strane sa podľa mojej skúsenosti výnimky nekontrolujú. Takže to je všetko v rovine, že si to musíte ustrážiť sám.“
Ako to bolo v prípade Holého vstupov na územie Británie, sme sa ani deň po zverejnení článku nedozvedeli. Premiérovo napomenutie, aby vicepremiér komunikoval okamžite a jednoznačne tak zrejme nepadlo na úrodnú pôdu.
Porušujeme právo EÚ?
Okrem jednorazových výnimiek, ktoré na návrh člena vlády udeľuje ÚVZ, u nás fungujú aj automatické výnimky. Podobne ako v Británii sa vzťahujú aj na cezhraničných zamestnancov. Nie však na všetkých, karanténe a testu sa vyhnú len pendleri, ktorí pracovne navštevujú susedné štáty. A to bez ohľadu na to, že v minulosti mali aj horšiu epidemiologickú situáciu ako ostatné krajiny EÚ.
Podľa Martina Husovca vyhláška, ktorá nastavuje takéto pravidlá, porušuje právo Európskej Únie. „V prvom rade je diskriminačná, pretože cezhraničných zamestnancov mimo susedných krajín znevýhodňuje oproti ostatným členským štátom bez objektívneho dôvodu (napríklad epidemiologickej situácie). V druhom rade je neproporcionálna, pretože štát má k dispozícii menej invazívne spôsoby riešenia,“ uvádza vo svojom blogu na Denníku N. V celej veci sa rozhodol obrátiť aj na ombudsmanku.
Matovič chcel výnimky zverejniť, mená sú však tajné
Keď sa ukázalo, že na základe žiadostí členov vlády, bolo vydaných viac ako 8886 výnimiek, pričom niektoré obsahujú aj viac mien, premiér sa vyjadril, že je za ich zverejnenie. Nadácia preto podala oficiálnu žiadosť na ÚVZ. Ten však žiadosť zamietol. Ide totiž o osobné údaje a úrad nemá súhlas dotknutých osôb na ich zverejnenie.
Zároveň tvrdí, že zoznam osôb, ktorým boli výnimky udelené nevytvára, lebo ho nepotrebuje. Nadácia podá voči rozhodnutiu rozklad.
