Bašternákov majetok nie je "v bezpečí". Súd uznal nároky štátu

Keď sa v máji 2019 začal konkurz na zoštátnený majetok odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka, už z neho na predaj veľa neostalo. Priateľ a biznis partner mafiána Mariána Kočnera, exministrov Smeru Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka totiž väčšinu svojich nehnuteľností, motoriek aj firiem tesne predtým presunul na svojich blízkych.

Nadácia Zastavme korupciu.

Štát je ale od decembra blízko k tomu, aby tieto presuny spochybnil a získal milióny eur z ich predaja. Po okresnom súde mu dal za pravdu aj krajský.

Súd zároveň hneď zablokoval byty, vily a pozemky, ktoré Bašternák krátko pred odsúdením daroval rodine. Noví majitelia ich preto nemôžu predať alebo založiť za úver - dovtedy, kým súd nerozhodne, či ich odsúdený podnikateľ presunul zo svojho majetku účelovo alebo išlo o zhodu okolností.

Súd rieši aj predaj developerskej firmy v miliónovej hodnote Bašternákovmu neskoršiemu advokátovi Petrovi Filipovi. Ten ju kúpil za pár tisíc eur. V hre je aj presun miliónovej stavebnej firmy Balax na Bašternákovho brata.

Ladislava Bašternáka odsúdil v marci 2019 súd na päť rokov väzenia a prepadnutie majetku za daňové úniky. V roku 2012 si jeho firma vypýtala od štátu dva milióny eur ako vratku DPH za kúpu siedmich bytov. No išlo len o fiktívny obchod s jediným cieľom – získať od štátu peniaze.

Prečo dary rieši súd

V štandardnom konkurze je relatívne bežné, že pri účelových presunoch majetku, ktorými sa dlžník snaží tesne pred konkurzom ochrániť svoj majetok pred rozpredajom, sa podávajú takzvané odporovacie žaloby. Veritelia, ktorým dlžník dlží, sa tak cez súd snažia zabrániť umelému zmenšeniu majetku, a teda nesplateniu dlhov.

Bašternákov prípad je slovenským precedensom, pretože legislatíva neriešila všetky okolnosti konkurzu na prepadnutý majetok v prospech štátu. Preto je rozhodovanie súdov v tomto prípade veľmi pozorne sledované.

Vzhľadom na viaceré rozbehnuté veľké kauzy NAKA, v ktorých figurujú bývalí verejní topfunkcionári aj známi podnikatelia, môže podobných prípadov v najbližšom čase pribudnúť.

Súvisiaci článok Cez čiaru: Ktorí vplyvní ľudia dláždili cestu Haščákovi a Pente? Čítajte 

Sudkyňa bratislavského okresného súdu ešte vlani v lete dala vo všetkých piatich odporovacích žalobách za pravdu štátu v tom, že má právo na spochybnenie účelovo „vyneseného“ majetku ako ostatní veritelia, pričom sporný majetok zablokovala.

Ide o byty, vily, pozemky, garáže a iné nehnuteľnosti v Bratislave, ale aj na Donovaloch. A tiež o niekoľko luxusných motoriek a štvorkoliek.

Štát pred súdom zastupuje bratislavský okresný úrad a advokátska kancelária Dentons. Jej vedúci partner advokát Peter Kubina vysvetlil, že takto sa podarilo zatiaľ predbežne „zachrániť“ pre štát časť presunutého majetku, ktorý sa nedá ľahko ukryť – nehnuteľnosti, obchodné podiely, cenné papiere či motorové vozidlá.

Čo je zmysel a účel zákona

Štátu sa podarilo obrátiť na súd napriek dlhodobému blokovaniu žalôb zo strany predošlej konkurznej správkyne Lenky Ivanovej. Práve tá sa mala obrátiť na súd a spochybniť zúženie majetku Bašternáka, no napriek inštrukciám svojho nadriadeného tak neurobila.

Správkyňa Lenka Ivanová, ktorá riadi konkurz na majetok odsúdeného Ladislava Bašternáka. (zdroj: SME - Marko Erd)

Portál Aktuality.sk v polovici januára informoval, že správkyňa za to dostala od ministerstva spravodlivosti najvyššiu možnú pokutu 5 000 eur. Z Bašternákovho konkurzu ju stiahli už predtým.

Súvisiaci článok Správkyňu Bašternáka pokutovali za nečinnosť maximálnou sumou Čítajte 

Ivanová tvrdila, že v konkurze nie sú okrem štátu žiadni ďalší veritelia, ktorých by zmenšenie majetku mohlo poškodiť. A zároveň štát podľa jej argumentácie nemohol byť predošlými krokmi odsúdeného ukrátený.

Do karát postupu správkyne hral aj fakt, že tesne pred vyhlásením konkurzu Bašternáková manželka vyplatila zvyšné dve pohľadávky. V konkurze tak ostal štát ako jediný veriteľ.

S takýmto vysvetlením sudkyňa bratislavského súdu I nesúhlasila, označila tvrdenie konkurznej správkyne ,,za nelogické a nesprávne“ a, naopak, sa priklonila k argumentácii štátu.

Sudkyňa sa odvolala na nález českého Ústavného súdu, podľa ktorého „mechanická aplikace abstrahujúci, resp. neuvědomujíci si, a to buď úmyselně, nebo v dusledku nevzdělanosti , smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj odcizení a absurdity“.

Znamená to, že ak by štát nemal právo odporovať právny úkon úpadcu tak ako iní veritelia, bol by ukrátený na uspokojení svojich pohľadávok. V dvoch prípadoch dal okresnej sudkyni v decembri za pravdu aj krajský súd. Nejde však ešte o definitívne zoštátnenie tohto majetku. O tom súdy len budú rozhodovať.

V hre sú aj miliónové firmy

Krajský súd ešte nerozhodol o odvolaní v prípade firmy KLM Group a jej súčasného konateľa a vlastníka Petra Filipa. Bašternák svoj podiel vo firme previedol na Filipa v januári 2017. Filip ho neskôr zastupoval aj pred súdmi.

V tom čase mala firma podľa zverejneného účtovníctva hodnotu okolo 1,8 milióna eur, z toho 1,3 pripadalo na pozemky. Podľa uznesenia súdu bola kúpna cena 1667 eur: „Najpravdepodobnejšie podľa žalobcu je, že žalovaný nadobudol od úpadcu obchodný podiel za tým účelom, aby tento podiel spravoval pre úpadcu.“

Advokát Filip uviedol, že obchod zrealizoval „z dôvodu rozšírenia podnikateľskej činnosti“. Bašternáka začal zastupovať až po tejto transakcii, pričom konflikt záujmov už dávnejšie pre Nadáciu odmietol: „Podľa zákona o advokácii som povinný posudzovať, či nie je medzi mnou a mojím klientom konflikt záujmu, respektíve iná prekážka, ktorá by mi bránila ďalej takéhoto klienta zastupovať. Nič takého som do dnešného dňa nezistil a takáto námietka nevzišla ani zo strany môjho klienta.“

Nadácia kontaktovala Filipa aj teraz v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi spormi ohľadom odkúpenia firmy. Na zaslané otázky nereagoval.

KLM Group pôvodne vlastnil Bašternák s Marekom Turčanom, blízkym človekom exministra Roberta Kaliňáka. Tretím spoluvlastníkom bol Ľubomír Múčka, známy ďalšieho smeráckeho exministra Martina Glváča. Všetci traja podľa obchodného registra presunuli firmu na Filipa v rovnakom čase.

Súdy rozhodujú tiež o tom, či štát nemá nárok aj na Bašternákovú stavebnú firmu Balax, ktorej súčasťou bolo aj kamenárstvo. Balax staval mnoho luxusných stavieb pri bratislavskom hrade, Bašternák ho postupne presunul na svojho brata.

Viac svetla môže vniesť polícia

Okolnosti okolo konkurzu už niekoľko mesiacov preveruje NAKA. Advokát kancelária Dentons Peter Kubina si od vyšetrovania sľubuje objasnenie pozadia podivného a teraz už aj súdmi spochybneného konania konkurznej správkyne. Podľa neho Bašternákovi „s vysokou pravdepodobnosťou umožnila jeho spriazneným osobám ukryť významnú časť majetku pred prepadnutím v prospech štátu“.

Podľa Kubinu trestné konanie má nástroje, aby bolo možné objasniť, kto to celé vymyslel a organizoval a akým spôsobom pasivitu správkyne motivoval. Polícia môže odhaliť aj prípadné presuny Bašternákových úspor či cenností. V konkurze sa totiž doteraz bankové účty a hotovosť vôbec neriešili.

Podľa Kubinu by to bolo inak, „ak by predošlá správkyňa od prvého dňa výkonu svojej funkcie konala s odbornou starostlivosťou, ako jej káže zákon a vyvinula by primeranú aktivitu“.

Podľa zverejneného zoznamu vlastní Bašternák iba byt, sklad a pár garážových státí v Bonaparte. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)