BRATISLAVA. Správu núdzových zásob ropy a ropných výrobkov považuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR za neprehľadnú a rizikovú.
Uviedol to Marek Papajčík, hovorca NKÚ.
Informoval, že dôvodom sú zložité zmluvné a majetkové vzťahy medzi štátnymi spoločnosťami a súkromnými dodávateľmi v tzv. agentúrnom modeli.
Obmedzené rozhodovanie štátu
Spravovanie týchto zásob zabezpečuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov, ktorá v roku 2013 prevzala časť povinností Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR).
Transformácia podľa kontrolného úradu však neprispela k plánovanému zlepšeniu verejných financií, naopak, vzniklo takmer 200 miliónov eur neproduktívnych výdavkov, čo následne pocítili v cenách pohonných látok spotrebitelia.
Štát má podľa NKÚ navyše v agentúre obmedzenú priamu rozhodovaciu právomoc.
Napriek jeho väčšinovému podielu môžu v skutočnosti, napríklad o predaji časti zásob, rozhodovať len vybraní podnikatelia.
NKÚ podľa Papajčíka ďalej zistil, že SŠHR v rokoch 2017 až 2019 nedostatočne kontrolovala skutočný stav a kvalitu zásob ropy a ropných produktov. Parlamentný výbor, ktorému úrad správu zasiela, zároveň upozorňuje, že Slovensko nemá núdzové a pohotovostné plány pre prípad ropnej núdze, ani strategické a koncepčné dokumenty pre túto oblasť.
Výsledky kontroly podľa NKÚ poukázali na to, že hlavným dôvodom zmeny na agentúrny model bola neúspešná snaha administratívne upraviť skutočný deficit verejných financií. Predaj štátnych zásob ropy za 465 miliónov eur mal byť vykázaný ako príjem štátneho rozpočtu, s cieľom udržať deficit verejných financií pod 3 % HDP podľa kritérií EÚ.
Zbytočné výdavky
Výsledkom tejto transformácie podľa kontrolného úradu bolo, že sa nepodarilo znížiť deficit štátneho rozpočtu, navyše za obdobie rokov 2013 až 2019 vznikli ďalšie, tzv. neproduktívne náklady v objeme 191 miliónov eur.
Boli to výdavky súvisiace so vznikom a prevádzkou agentúry i reštrukturalizáciou jej komerčného úveru v objeme 520 miliónov eur, ktorý nakoniec refinancovala vláda pôžičkou.
Tieto výdavky by nevznikli, ak by sa nemenil spôsob zabezpečovania núdzových zásob.
Kontrolný úrad tiež upozornil, že tieto výdavky ovplyvnili aj výšku poplatkov, ktorú na základe zákona uhrádzali vybraní podnikatelia agentúre.
Tie sa v konečnom dôsledku odrazili vo zvýšenej cene ropných výrobkov pre občanov.
Vzhľadom na výšku istiny nesplatenej pôžičky od štátu, ktorá ku koncu roka 2019 dosahovala sumu 365 miliónov eur, je predpoklad, že tieto náklady budú ďalej rásť. Výsledky kontroly tiež okrem iného poukázali na nedostatočné zabezpečenie rozhodovacích právomocí štátu v agentúre.
Papajčík dodal, že výsledky kontroly zasiela predseda NKÚ kontrolného úradu Karol Mitrík na prerokovanie Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti.
Upozorňuje tiež vládu na potrebu komplexne zanalyzovať a zefektívniť nastavenie systému správy núdzových zásob v SR, a schválenie núdzového plánu pre prípad stavu ropnej núdze. Bude tiež potrebné posilniť rozhodovacie právomoci štátu v orgánoch agentúry pri zachovaní kontrolných mechanizmov vybraných podnikateľov na úrovni dozornej rady.
