Článok sme aktualizovali 5. februára o 12:45 h o informácie, ako bude nakoniec fungovať miernejšia verzia novely zákona.
BRATISLAVA. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v pondelok prekvapil priemysel, keď na rokovanie vlády iniciatívne priniesol novelu zákona o kritickej infraštruktúre, podľa ktorej by vláda mohla zablokovať akýkoľvek významnejší predaj dôležitej priemyselnej alebo energetickej firmy.
Vláda by sa podľa Sulíkovho návrhu vyjadrovala k zmenám vlastníkov významných firiem, ktoré podnikajú v baníctve, elektroenergetike, plynárenstve, petrochemickom a chemickom priemysle, hutníctve a farmácií.
Návrh zákona neprešiel pripomienkovým konaním, Sulík ani nedal dopredu vedieť, že na ňom pracuje a zároveň navrhuje, aby parlament zákon schválil v zrýchlenom konaní v priebehu nasledujúcich dní (štandardne to trvá mesiace).
„Ochrana strategických podnikov má význam, nie však za cenu extrémnych a nepremyslených riešení, ktoré neprešli diskusiou,“ reagoval Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčšie podniky v krajine.
„V prípade schválenia by došlo k nezvratnému poškodeniu Slovenska v zmysle globálneho investičného prostredia, takto nastavené podmienky sa stanú predmetom zdĺhavých súdnych sporov, ktoré dávajú priestor na politizáciu hospodárstva,“ dodal Gregor.

V stredu Sulík uviedol, že zákon pripravil najmä v reakcii na údajnú kritickú situáciu v Slovenských elektrárňach.
Slovensko v podniku vlastní 34 percent akcií, väčšinový podiel patrí talianskemu Enelu a českému koncernu EPH podnikateľa Daniela Křetínského.
Elektrárne sú pre dostavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach výrazne zadlžené, obrovskú pôžičku majú od ruskej pološtátnej banky Sberbank. Práve tá podľa Sulíka odmieta predĺžiť splatnosť pôžičky a od všetkých akcionárov elektrární žiada ďalšie záruky, inak vraj hrozí bankrotom.
Sulík v stredu mohol vyplašiť aj verejnosť, keď v parlamente vyhlásil, že elektrárne sú už od pondelka v bankrote, čo by znamenalo, že majú problém pôžičky splácať, ale ešte nebol podaný oficiálny návrh na vyhlásenie konkurzu.
Slovenské elektrárne aj jeden zo súkromných vlastníkov, skupina EPH, tieto informácie odmietli. “Elektrárne riadne plnia všetky svoje splatné záväzky a nie je nám vôbec známe, z akého dôvodu pán minister usudzuje inak a z akého dôvodu robí takéto vyhlásenia,” uviedol hovorca EPH Daniel Častvaj.
Proti novele sa ozvalo aj OĽaNO. Predseda parlamentného výboru pre hospodárstvo Peter Kremský navrhol zákon zmierniť, návrh nakoniec v piatok schválilo aj plénum.
V článku odpovedáme na otázky:
- Čo navrhoval Sulík? Ako sa návrh mení po dohode s OĽaNO?
- Čo je kritická infraštruktúra?
- Prečo Sulík chce, aby mal štát nástroj na blokovanie niektorých vlastníckych zmien?
- Ktoré iné krajiny majú takéto pravidlá?
- Aké praktické problémy by spôsobil pôvodný Sulíkov návrh?
- Prečo parlament rokuje o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, bez možnosti verejne ho pripomienkovať?
- Kto sú najväčší veritelia Slovenských elektrární? Na aký majetok teoreticky môžu veritelia siahnuť?
- Ako sa medzi veriteľov dostala Sberbank? Kedy je tento úver splatný?
- Čo teraz vraj žiada Sberbank?
- Je ohrozená výroba a dodávka elektrickej energie?
1. Čo navrhoval Sulík? Ako sa návrh mení po dohode s OĽaNO?
Ministerstvo hospodárstva navrhlo, aby každá zmena vo vlastníckej štruktúre energetického alebo priemyselného podniku, ktorý patrí ku kritickej infraštruktúre, musela podliehať schváleniu vlády.
Bez tohto súhlasu by kupujúci nemohol vykonávať akcionárske práva, čiže dosadiť si do firmy svojich nominantov, riadiť ju a podobne.