BRATISLAVA. Zamestnanec si na Slovensku bude môcť vybrať, či chce gastrolístok alebo finančný príspevok. V zákone sa upraví aj domáca práca a telepráca. Zmeny nastanú tiež pri tripartite.
Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú vo štvrtok schválilo plénum Národnej rady (NR) hlasmi 86 zo 122 prítomných poslancov.
Novela zohľadní trendy
Načo sú nám stravné lístky a ako tento výnosný biznis funguje Čítajte V prípade domácej práce a telepráce sa v rôznych častiach Zákonník práce má zmodernizovať tak, aby zohľadňoval trendy v oblasti digitalizácie, pričom zamestnanec by mal mať počas práce z domu právo odpojiť sa.
"Homeoffice" bolo potrebné upraviť, pretože čoraz väčšie percento ľudí a zamestnávateľov v pandémii využíva tento spôsob práce.
Právo na odpojenie by malo zabezpečiť, aby aj človek na home office, napríklad po siedmej večer, nemusel reflektovať na požiadavky zamestnávateľa, pretože má právo na odpočinok.
Monopol gastrolístkov končí
Novela Zákonníka práce rieši aj stravné poukážky, tzv. gastrolístky. Ľudia si budú môcť vybrať medzi gastrolístkom a finančným príspevkom. Zamestnanec by mal byť viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov.
Možnosť výberu sa podľa pozmeňujúceho návrhu poslancov koalície ustanoví aj pre príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ale aj pre príslušníkov finančnej správy.
SaS vyzýva gastrofirmy, aby predĺžili platnosť nevyčerpaného kreditu Čítajte Plénum schválilo aj body zo spoločnej správy výborov, na základe čoho sa zavedie elektronická forma stravovacej poukážky, ktorá bude povinná od 1. januára 2023. Výnimkou sú prípady, keď sa elektronická stravovacia poukážka nebude môcť z objektívnych dôvodov použiť na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Zníži sa aj výška poplatku zamestnávateľa za sprostredkovanie stravovania z 3 % na maximálne 2 %. Majú sa tak znížiť náklady zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom gastrolístkov.
Tiež sa umožní zamestnávateľom rozhodnúť sa, či od účinnosti novely, ktorou sa zavádza výber medzi gastrolístkami alebo finančným príspevkom, budú postupovať ihneď podľa novej právnej úpravy alebo toto rozhodnutie urobia neskôr.
Novela podľa rezortu práce tiež obsahuje úpravu dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami a prináša nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov.
"Spoluzodpovednosť bude v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Predlžuje sa tak v súčasnosti zavedená lehota, a to z piatich dní v období 12 mesiacov na 30 dní v období 12 mesiacov," priblížil rezort práce v doložke vplyvov.
Pracovať budú môcť aj tínedžeri
Rezort práce sa rozhodol urobiť aj zmeny v prípade tripartity. Rozšíriť sa má počet zástupcov zamestnancov v tripartite z jedného minimálne na troch.
"V praxi niekedy v podniku zastupuje zamestnancov odborová organizácia bez vzťahu k spoločnosti, teda so zamestnávateľom rokujú členovia odborového orgánu, ale títo nie sú zamestnancami spoločnosti a je teda otázne, koho záujmy vôbec reprezentujú," tvrdí ministerstvo práce.
Na základe zmeny navrhnutej koaličnými poslancami sa zároveň umožní osobám starším ako 15 rokov vykonávať aj iné ľahké práce, ktoré neohrozujú ich zdravie či školskú dochádzku. Rozhodnúť o tom, či ide o ľahkú prácu, má príslušný inšpektorát práce.
O dôvod na výpoveď viac
Súčasne sa doplní nový výpovedný dôvod, a to dovŕšenie veku 65 rokov a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Takýto zamestnanec by mal mať nárok na odstupné.
Odborári organizujú petíciu za vyhlásenie referenda na ochranu práv zamestnancov Čítajte Vypustia sa tiež všetky ustanovenia, na základe ktorých bolo možné reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa rozšíriť na ďalších zamestnávateľov, ktorí neboli združení v zamestnávateľskom zväze a neboli pokrytí žiadnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
Zamestnávateľ po novom nebude mať povinnosť akceptovať odborovú organizáciu, ktorá nemá svojich členov v pracovnom pomere u zamestnávateľa.
V prípade vzniku sporu, napríklad pri pochybnostiach, že u zamestnávateľa nie sú zamestnanci v pracovnom pomere zároveň členmi odborovej organizácie, by to mal riešiť nezávislý rozhodca. Ten by mal mať povinnosť vyriešiť spor do 30 dní.
Výbory tiež navrhli, aby zamestnávateľ nebol povinný 12 mesiacov, odkedy uvedie rozhodca v oznámení, že medzi zamestnancami v pracovnom pomere nie sú členovia odborovej organizácie, túto organizáciu akceptovať.
Odborová organizácia by tak mohla raz za 12 mesiacov odo dňa vydania tohto oznámenia požiadať rozhodcu o opätovné posúdenie. S touto lehotou nesúhlasil poslanec opozičného Smeru Ján Richter.
Žiadosť o určenie rozhodcu v spore o pôsobenie odborovej organizácie malo byť podľa neho možné podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o pôsobení odborovej organizácie zamestnávateľovi. Jeho pozmeňujúci návrh však plénum neschválilo.
Schválený pozmeňujúci návrh z výborov zároveň hovorí o tom, že počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa umožní občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú zamestnaní v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách u zamestnávateľov, vykonávať prácu vo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje.
Poslanci rokovali aj o:
- Niektoré kompetencie Národného inšpektorátu práce sa upravia, cieľom je zefektívniť organizáciu a riadenie inšpekcie. Dolná hranica sadzby pokuty za pracovný úraz, ktorý spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, sa zároveň zníži z pôvodných 33 000 eur na 20 000 eur, vyplýva to z návrhu zákona o inšpekcii práce z dielne Ministerstva práce, ktorý schválilo plénum.
