V čase pandémie dostala Burza cenných papierov v Bratislave nového šéfa. Od začiatku februára sa ním stal Lukáš Bonko, ktorý nahradil Petra Kubrického. Ten viedol burzu uplynulých päť rokov.
Pred novým riaditeľom stojí neľahká úloha – stabilizovať burzu, ktorá už dávnejšie stratila svoj lesk.
V posledných rokoch z nej odišlo viacero kľúčových emitentov (firiem), ako Prima banka, Union a Slovnaft. Naposledy sa k nim pridala VÚB banka, ktorá v januári začala vykupovať akcií drobných investorov z čias kupónovej privatizácie.
Kým pražská alebo varšavská burza je pre emitentov a investorov čoraz atraktívnejšia, bratislavská je skôr terčom ironických poznámok.
Bratislavská burza: Príbeh o premrhanej šanci a chýbajúcej vízii Čítajte „Ak sa o burze hovorí, že je mŕtva a každý ju odsúdi, nikdy ani šancu nedostane,“ hovorí pre INDEX Lukáš BONKO. Energický tridsiatnik má pracovné skúsenosti z poradenských spoločností a jeho cieľom je rozhýbať mútne vody kapitálového trhu na Slovensku.
Čo sa v rozhovore dočítate:
- Prečo je bratislavská burza v zásade mŕtva?
- Ako to zmeniť?
- Dá sa rozhýbať burza pre startupy?
- Na čom je burza závislá?
- Čo v prospech burzy urobili lepšie Poliaci a Česi?
S čím prichádzate do vedenia bratislavskej burzy?
Chcem pomôcť rozbehnúť kapitálový trh na Slovensku, ktorý je pre rozvoj krajiny kľúčový. Nie som naivný, že to zmením zo dňa na deň, ale aspoň sa pokúsim robiť to lepšie ako moji predchodcovia.
Lukáš Bonko (31)
- Vyštudoval Fakultu podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
- Pôsobil na pozícii Head of Internal Audit v spoločnosti Eurizon Asset Management Slovakia z finančnej skupiny Intesa Sanpaolo.
- Predtým pôsobil v poradenských spoločnostiach, kde riadil a podieľal sa na finančných auditoch, due dilligence, M&A projektoch a na transferovom oceňovaní.
Súhlasíte s tvrdením, že bratislavská burza je mŕtva?
Ak sa o burze hovorí, že je mŕtva a každý ju odsúdi, nikdy ani šancu nedostane.
Žiaľ, realita to potvrdzuje.
V prípade bratislavskej burzy je otázka, čo bolo skôr - vajce alebo sliepka? Keď nemáte investorov, tak emitenti nechcú vstúpiť na burzu, pretože sa obávajú nedostatku likvidity.
A naopak, keď nemáte emisie, investori nemajú čo nakupovať.
Burza je však len trhovisko. Niečo ako Miletičova (známe trhovisko v Bratislave - pozn. red.), kde sa stretáva ponuka obchodníkov, čo by v našom prípade mohli byť členovia burzy, ktorí predávajú svoje produkty, teda cenné papiere. O tie majú záujem spotrebitelia, čo sú u nás investori. Úlohou Miletičovej je vytvárať podmienky, aby sa stretol dopyt s ponukou. A takto to funguje aj na burze.
Samotné emisie prinášajú v angloamerickom svete skôr investičné banky, v Európe sú to často poradenské alebo brokerské spoločnosti.
Samozrejme, robia to za účelom zisku, firmy vstupujú na burzu za účelom výhodného financovania a úloha burzy je až v záverečnej fáze - poskytne marketing a poradí, ako emisiu či vstup na burzu spraviť lepšie. Celý proces trvá od šesť do 12 mesiacoch, aby sa záujmy všetkých zosúladili. Žiaľ, tento systém na Slovensku nie je vybudovaný.
VÚB skúša vytlačiť malých akcionárov, opúšťa bratislavskú burzu Čítajte Čo s tým? Už len webstránka burzy je zastaraná.
Prvou úlohou je urobiť burzu atraktívnejšou. To, že je webstránka zlá a treba ju zmeniť, priznávam, ale nie je to kľúčové.
Na stránku burzy zavítate sem-tam. Keď idete investovať, zrejme využijete web obchodníka s cennými papiermi alebo jeho aplikáciu. On zadáva vaše pokyny burze. V každom prípade, v najbližších týždňoch sa chcem lepšie pozrieť na fungovanie a procesy na burze a odhaliť rezervy a možnosti jej zefektívnenia. Kľúčový je rozvoj.
Ako si ho predstavujete?
Musíme aktívnejšie komunikovať s účastníkmi trhu – s bankami, obchodníkmi s cennými papiermi, s poradenskými spoločnosťami.
U nás neexistujú takzvaní tvorcovia trhu, ktorými sú zvyčajne banky. Tvorca trhu odkúpi emisiu - akcie alebo dlhopisy - a vy ako investor viete, že cenný papier v každom momente viete predať. To sa na Slovensku nedeje.
Najviac by nám však pomohlo prvé slovenské IPO. Jednou z možností je aj oživenie diskusií o spolupráci s medzinárodnými hráčmi.
Zlý stav burzy
Prečo je burza v takom zlom stave?
Nemôžeme hovoriť o výrazných pochybeniach zo strany burzy. Viac chýb je v externom prostredí a ide najmä o špecifiká slovenskej ekonomiky, chýbajúce emisie, vrátane nevyužitej privatizácie cez burzu.
Veľa najmä starších ľudí má negatívnu skúsenosť s kupónovou privatizáciou, kde niektorí prišli o peniaze. Ostáva preto vyššia averzia voči riziku, čo je vidieť na tom, koľko financií sa drží na bezúročných účtoch v bankách alebo v konzervatívnych podielových fondoch.
Riaditeľ bratislavskej burzy Lukáš Bonko (zdroj: Marko Erd)Bratislavská burza má za sebou obrovské prepady. Kým v roku 2008 sa na nej zobchodovalo rekordných 27 miliárd eur, vlaňajšok bol so 192 miliónmi eur historickým minimom. Čím to je?
V minulosti boli úrokové sadzby na úvery oveľa vyššie. Firmy mali na výber veľmi drahú pôžičku alebo možnosť ísť na kapitálový trh, kde ich úlohou je v zásade len vyplácať dividendu.
Situácia sa ale zmenila. V eurozóne máme záporné sadzby a firmy si oveľa ľahšie zoberú lacný úver. Nemusia čakať mesiace, kým sa dostanú na kapitálový trh, nemusia počítať s reguláciou, pričom nemajú istotu, koľko kapitálu na trhu získajú.
Najvýraznejší pokles vyvolal odchod štátnych dlhopisov, ktoré sa kedysi obchodovali na burze. Zmena nastala z dôvodu novej európskej regulácie MIFID II v roku 2018, ale aj požiadaviek trhu. Tento trend je možné zvrátiť, ale iba novými emisiami a naštartovaním ekosystému okolo kapitálového trhu, čo je začarovaný kruh.
Varšavská burza sa rozvíja. Postupovali Poliaci pri privatizácii podstatne lepšie?
