BRUSEL. Európsky parlament schválil v stredu nástroj na obnovu a odolnosť (RRF) v hodnote 672,5 miliardy eur, ktorý má pomôcť krajinám EÚ vyrovnať sa s účinkami koronakrízy.
Slovenskí europoslanci sa zhodli v názore, že ozdravný fond by mal byť využitý čo najefektívnejšie a najrýchlejšie a šesť miliárd eur určených pre Slovensko by sa malo využiť hlavne na modernizáciu krajiny.
Dobrý plán obnovy pomôže aj ďalším krajinám
Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS) upozornil, že vízia národných plánov obnovy sa stále dotvára aj preto, lebo nové zadanie Európskej komisie zrejme nebolo v súlade s tým, čo si vlády predstavovali.
Zmeny v zodpovednosti za plán obnovy by boli neobhájiteľné, tvrdí Valášek Čítajte Upozornil, že slovenská vláda chcela reformy, ktoré nie sú drahé, ale politicky náročné, eurokomisia však rozhodla, že podporí hlavne reformy zamerané na životné prostredie a digitalizáciu.
"To, čo môžeme teraz urobiť my a eurokomisia, je zverejňovať návrhy členských krajín. Nesúťažíme o to, kto bude prvý a kto bude posledný. Ide o to, aby všetky tie plány boli dobré. Pre Slovensko je dôležité, aby aj Nemci, aj Česi mali dobrý plán, všetci, len vtedy sa bude Únii dariť," vysvetlil.
S týmto odkazom vystúpil aj v pléne Európskeho parlamentu a obrátil sa aj na eurokomisiu, aby zverejnila plány všetkých krajín aj so svojím hodnotením, aby sa ostatné krajiny mohli inšpirovať a prostredníctvom verejnej debaty pripraviť a odoslať dobre pripravené konečné plány obnovy.
Nejde o bankomat na splácanie dlhov
Robert Hajšel (Smer-SD) ocenil, že po hlasovaní Európskeho parlamentu je všetko hotové na spustenie národných plánov obnovy, ktoré členom EÚ umožnia naštartovať ekonomiku poškodenú pandémiou a tiež zvýšiť jej odolnosť pred ďalšími krízami.
"Nejde o akýsi bankomat na financovanie štátnych dlhov, ale o nástroj na povzbudenie investícií a vyliečenie chronických nedostatkov ekonomiky," upozornil a pripomenul, že žiadne investície z ozdravného plánu nemôžu poškodzovať životné prostredie a musia spoločnosť posunúť ďalej aj v sociálnych právach.
Viacero výziev pre Slovensko
Ako zdôraznil Ivan Štefanec (KDH), okrem zelených technológií a digitalizácie Slovensko cez národný plán obnovy potrebuje zásadne zlepšiť aj vzdelávanie, zdravotníctvo a malé podnikanie.
Za dôležité považuje, aby bol ozdravný fond použitý nielen na infraštruktúrne projekty, ale aj na tvorbu nových pracovných miest.
Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu) teraz je "loptička na strane vlád členských krajín".
"Musíme si uvedomiť, že to nie je ďalší eurofond a nemá plátať diery vo vládnom rozpočte. Tieto peniaze musia byť použité na to, aby premenili Slovensko na modernejšiu európsku krajinu. Fond nám dáva príležitosť posunúť slovenské školstvo a zdravotníctvo do 21. storočia. Ak to urobíme, máme šancu obstáť v rastúcej globálnej konkurencii," uviedol.
Na to, že "si nemôžeme dovoliť zlyhať", keď ide o pomoc budúcim generáciám, a preto dostupné zdroje treba preinvestovať v prospech malých a stredných podnikov, digitalizácie, dekarbonizácie, udržateľnej dopravy a znižovania nezamestnanosti, upozornil Peter Pollák (OĽANO).
Kritika Matovičovho návrhu prerozdelenia
Monika Beňová (Smer-SD) aj Michal Šimečka (PS) v tejto súvislosti kriticky zhodnotili správy, podľa ktorých by sa na žiadosť premiéra Igora Matoviča (OĽANO) financie z fondu obnovy mali rozdeľovať podľa volebných výsledkov vládnych strán.
"Na prvom mieste má byť verejný záujem, nie stranícky," odkázal Šimečka a Beňová skonštatovala, že národnému plánu chýba akákoľvek vízia a hrozí, že namiesto obnovy po pandémii "budeme doma svedkami nezmyselných koaličných prekáračiek".
