Článok pokračuje pod video reklamou
<div class="keyboxbanner" type="article_body_top_position"></div><p>Štát by na externých IT službách mohol ušetriť 23 percent súčasných nákladov. Vyplýva to <a href="https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2019/09/REVYD-20-uloha-c21.pdf?fbclid=IwAR0uVubidn-BnVYLtcIvVFnT_9_w-RPZ-6dlTNS7XN95rXwFMaoUXi8Fum4">z prehľadu zmluvných cien</a> za IT tovary a služby, ktorý zverejnilo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí). Na analýze spolupracoval Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP).</p><div class="templatebox" type="avizofoto" source="22592341" balign="left" title="Súvisiaci článok" dataactive="{$img$:$https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/67/6798374/6798374_300x200.jpeg?rev=3$, $url$:$https://index.sme.sk/c/22592341/iteckari-terminy-covid-ockovanie-vakcina-web-nczi.html$}"><article class="templatebox-content"><p><a href="https://index.sme.sk/c/22592341/iteckari-terminy-covid-ockovanie-vakcina-web-nczi.html"> Ako na očkovanie bez šialeného klikania? Ítečkári porážajú štátnu frustráciu </a></p></article></div><p>Údaje z kontraktov uzatvorených v roku 2019 a evidovaných v Centrálnom registri zmlúv ukazujú, že slovenské verejné inštitúcie nakupovali za výrazne rozdielne a v priemere privysoké ceny. Oproti Česku boli vyššie o 34 percent, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje rozdiel 20 až 30 miliónov eur.</p><p>Napríklad cena za jedného programátora na Slovensku je 533 eur za deň, v Česku to je 388 eur, čo je o 27 percent menej. Najväčší štatistický rozdiel, 50 percent, vypozorovali analytici pri IT technikovi - na Slovensku zaňho štát platí 573 eur na deň, v Česku 285 eur.</p><div class="mediabox" type="flourish" dataid="5263414" balign="center" dataactive="{$embedsrc$:$https://public.flourish.studio/visualisation/5263414/embed$, $layout$:$iframe$}"></div><h1>Prečo v IT rastú</h1><div class="keybox" type="paidbreak"></div><p>Cieľom analýzy bolo spracovať prehľad, ktorý stanovuje cenové limity (takzvané benchmarky): „Referenčný cenník je nastavený tak, aby sa jednoducho dali porovnávať jednotkové ceny medzi jednotlivými inštitúciami za konkrétne informačné služby.“</p><p>Kým v roku 2017 bola priemerná bežná cena za IT pozíciu na úrovni 534 eur za človekodeň (bez DPH), vlani stúpla na 594 eur. Predstavuje to nárast o jedenásť percent a tento trend platí pre väčšinu pozícií.</p><p>„Z tohto dôvodu je vhodné pri rokovaní s dodávateľmi orientovať sa aj pomocou tohto dokumentu a uvedených údajov ohľadom cien a sústreďovať sa na dosahovanie znižovania jednotkových cien,“ nazdávajú sa analytici.</p><p>Druhá vec je, že stúpajúci dopyt po digitalizácii vo verejnom i súkromnom sektore tlačí na kapacity ítečkárov, ktorých je na trhu nedostatok. Zároveň platí, že platy v IT patria medzi najvyššie v ekonomike.</p><p><a href="https://ec.europa.eu/slovakia/news/desi2020_sk">Podľa Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI)</a> bolo v roku 2020 na Slovensku v oblasti IKT (informačné a komunikačné technológie) zamestnaných 3,2 percenta pracujúcich. Na porovnanie, v Česku to bolo 4,1 percenta a priemer EÚ je 3,9 percenta.</p><p>Navyše, Slovensko je jednou z krajín Európskej únie s najnižším podielom odborníčok na informačné technológie (0,9 percenta v porovnaní s európskym priemerom 1,4 percenta).</p><p>Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v IT logicky tlačí na rast platov. <a href="http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/pr0205qs/v_pr0205qs_00_00_00_sk">Podľa Štatistického úradu SR</a> sa priemerný plat v tomto sektore pohybuje na úrovni 1861 eur mesačne. V závislosti od pozície sa však možno stretnúť aj s platmi <a href="https://www.platy.sk/platy/informacne-technologie">okolo 2500 až 3000 eur</a> mesačne.</p><h1>ITAS: Treba začať diskusiou</h1><p>Šéf IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš má voči vládnej analýze výhrady. Jednou z nich je, že jej tvorbu s IT firmami nekonzultovali.</p><p>„V dokumente sa nachádza niekoľko dobre mienených návrhov na zlepšenia, no ak budeme pri tvorbe takýchto dôležitých strategických dokumentov vychádzať z jednostranných pohľadov, problémy sa nevyriešia,“ mieni Fitoš.</p><p>Závery analýzy považuje šéfa ITAS-u za nepresné a diskutabilné. Napríklad v oblasti licencií a hardvéru uvádza ÚHP možnú úsporu 15 až 20 percent. „My v tomto prípade vidíme potenciálne úspory až 40 percent a vieme, ako to dosiahnuť. Začať by sme však mali práve diskusiou,“ tvrdí Fitoš.</p><p>Využívanie informačných systémov je podľa neho komplexný proces, ktorý zahŕňa plánovanie, špecifikácie požiadaviek, vývoj, testovanie a následnú prevádzku. Analýza sa však podľa neho sústreďuje najmä na zabezpečenie interných vývojárskych kapacít: „To súčasné problémy informatizácie nevyrieši. Štát potrebuje iné profily – biznis konzultantov, IT architektov či skúsených projektových manažérov.“</p><h1>Slovensko.Digital: Potrebujeme férovú súťaž</h1><p>Naopak, porovnanie jednotkových cien s Českou republikou vníma združenie aktivistických ítečkárov Slovensko.Digital ako silný signál, že na Slovensku je stále veľký priestor na zníženie cien, čiže zlepšenie súťaže vo verejných obstarávaniach.</p><p>„V eGovernmente máme dlhodobo problém s vysokou cenou za IT zákazky - v porovnaní s množstvom a kvalitou odvedenej práce. A taktiež je tu priveľa podozrení na neférové alebo priamo nekalé praktiky v pozadí ich obstarávaní,“ vraví Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.</p><p>Slovensko podľa neho potrebuje férovú súťaž pri verejných obstarávaniach IT projektov, ktorá umožní nájsť aj optimálnu cenu: „V mnohých doterajších prípadoch sa zdá, že takáto férová súťaž reálne neprebiehala, čomu nasvedčuje aj sústavný prúd medializovaných káuz súvisiacich s IT zákazkami.“</p><p>Slovensko.Digital <a href="https://slovensko.digital/pre-media">začiatkom mesiaca zverejnilo výzvu</a>, v ktorej štát vyzýva, aby preveril zákazky, ktoré boli obstarané, alebo podpísané v utajenom režime. „V posledných rokoch sa k nám často dostávali informácie, že práve utajenie obstarávania alebo zmluvy je pri IT zákazkách zneužívané na prikrytie nekalých praktík, ktoré majú zostať schované mimo pohľad verejnosti,“ tvrdí združenie.</p><div class="templatebox" type="avizofoto" source="22486514" balign="left" title="Súvisiaci článok" dataactive="{$img$:$https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/65/6526204/6526204_300x200.png?rev=4$, $url$:$https://kosice.korzar.sme.sk/c/22486514/v-kosiciach-spustili-novu-statnu-firmu-slovensko-it.html$}"><article class="templatebox-content"><p><a href="https://kosice.korzar.sme.sk/c/22486514/v-kosiciach-spustili-novu-statnu-firmu-slovensko-it.html"> V Košiciach spustili novú štátnu firmu Slovensko IT </a></p></article></div><h1>Vnútorné kapacity</h1><p>Útvar hodnoty za peniaze tvrdí, že tlak na ceny IT služieb možno zmierniť budovaním interných (štátnych) kapacít. Tie sa podľa neho na Slovensku využívajú výrazne menej ako v zahraničí: „Obzvlášť dôležité je obsadiť internými kapacitami kľúčové pozície, ako je strategické riadenie IT a návrhy projektov.“</p><p>Vlani preto v Košiciach vznikla štátna akciovka Slovensko IT, v ktorej našli zamestnanie predovšetkým bývalí pracovníci pobočky nemeckej spoločnosti Wirecard. Títo špecialisti majú posilniť vnútorné IT kapacity štátu a podieľať sa na projektoch, ktoré by inak robili externé firmy.</p><p>Slovensko IT v súčasnosti pracuje napríklad na projekte e-Slovensko do vrecka. Jeho cieľom je, aby občan mohol služby štátu využívať zo svojho mobilného telefónu, čo je jedna z priorít Remišovej rezortu.</p><p>Z dlhodobého hľadiska má štátna akciovka zabezpečiť prevádzku existujúcich informačných systémov, ako je Slovensko.sk, a pracovať na tom, aby boli používateľsky prívetivejšie.</p><h1>Spustili nábor</h1><p>Remišovej ministerstvo tvrdí, že štát potrebuje viac a lepšie zaplatených ítečkárov, preto v posledných týždňoch <a href="https://www.teraz.sk/ekonomika/v-remisova-chysta-nabor-odbornikov/512794-clanok.html">spustil nábor nových ľudí do štátneho IT sektora</a>.</p><p>„Na MIRRI sú vytvorené pozície, ktoré dlhodobo chýbali. S ministerstvom financií sme na ne vyrokovali finančné zabezpečenie, a preto vyzývam odborníkov, architektov, analytikov, projektových manažérov alebo ľudí so skúsenosťami s líniovým riadením nielen v IT spoločnostiach ale aj iných spoločnostiach v komerčnom sektore – pridajte sa, verím, že našu ponuku zvážite,“ podotkla Remišová.</p><p>Obsadenie kľúčových pozícií v štátnom IT internými zamestnancami síce Slovensko.Digital považuje za potrebný a pozitívny krok, podľa neho však nesleduje primárne zlepšenie kvality verejných obstarávaní.</p><p>Podľa Illeka by sa štát mal sústrediť na riešenie známych problémov, najmä na zvýšenie kvality podkladov, zreálnenie požadovaných kritérií účasti, zlepšenie komunikácie úradov s trhom ešte pred vyhlásením obstarávania, zmenšovanie zákaziek či lepšie predbežné odhadovanie cien zákaziek.</p>
