BRATISLAVA. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) stretnutiami s ministrom dopravy Andrejom Doležalom (Sme rodina) a ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽANO) ukončila sériu rokovaní s vedeniami rezortov, na ktorých hovorili o plánoch na využívanie eurofondov v novom programovom období 2021 až 2027.
Informoval o tom Andrej Ďuríček z odboru komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).
Stratégia plánu, investičné priority
"Do nastavenia čerpania eurofondov po novom, aby bolo jednoduché, rýchle a efektívne, musia byť zapojení všetci rozhodujúci aktéri," zdôraznila po maratóne stretnutí s ministrami Remišová, ktorej rezort zodpovedá za koordináciu eurofondov.
"Koncom uplynulého roka sme návrh priorít partnerskej dohody, podľa ktorej sa budú čerpať eurofondy v rokoch 2021 až 2027, pripravili v spolupráci so všetkými rezortmi a následne sme ju podrobili veľkej národnej konzultácii. Do tvorby tohto strategického eurofondového plánu sa svojimi pripomienkami zapojili stovky zástupcov samospráv, podnikateľských subjektov, odborných organizácii, akademickej obce, mimovládok. A teraz, tento týždeň, sme o zadefinovaných investičných prioritách hovorili s ministrami," povedala Remišová.
Podľa MIRRI Krajčí považuje za prioritu vybudovanie vedecko-výskumnej infraštruktúry v oblasti zdravotnej starostlivosti s potenciálom výstavby vedecko-výskumnej inovatívnej nemocnice.
Prepadla miliarda eur? O čo ide v spore europoslankyne s ministerkou Čítajte Hovorili tiež o podpore zdravotníckeho personálu, centier integrovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj projektoch v oblasti duševného zdravia.
"S ministrom Doležalom sme rokovali o podpore cestnej a železničnej dopravy, ale aj o prioritách v oblasti energetickej efektívnosti budov či podpory cestovného ruchu. Venovali sme sa tiež potrebe vyčerpať každé jedno euro z operačného programu Integrovaná infraštruktúra v rámci programového obdobia 2014 až 2020," spresnila Remišová.
Nové nemocnice aj cesty
Predmetom rokovaní podpredsedníčky vlády s vedením jednotlivých rezortov bol podľa Ďuríčka návrh priorít partnerskej dohody a Operačného programu Slovensko, ktoré sú hlavnými strategickými dokumentmi na čerpanie eurofondov pre budúce desaťročie. Slovensko dostane na programové obdobie 2021 až 2027 zo zdrojov EÚ v oblasti kohéznej politiky takmer 13 miliárd eur.
"Z týchto zdrojov sa budú stavať nové nemocnice, budovať nové cesty, modernizovať verejná doprava, obnovovať pamiatky, skrátka zlepšovať život ľudí na Slovensku. S ministrami sme sa zhodli, je potrebné v čo najväčšej možnej miere zladiť využívanie eurofondov na základe partnerskej dohody s ďalším nástrojom - plánom na podporu obnovy a odolnosti," doplnila Remišová.
Využiť každé euro
Ďuríček pripomenul, že plán obnovy má členským štátom EÚ pomôcť čo najrýchlejšie dostať sa z krízy spôsobenej pandémiou a pripraviť ich ekonomiky pre budúce výzvy. Z balíka 5,8 miliardy eur určených pre Slovensko sa budú financovať reformy a inovačné investície.
Na modernizáciu železničnej infraštruktúry má ísť z plánu obnovy 600 miliónov eur Čítajte Podpredsedníčka vlády ministrom zdôraznila, aby ich rezorty čo najrýchlejšie splnili tzv. základné podmienky pre využívanie eurofondov (ex ante kondicionality).
Ide o strategické dokumenty, ako napríklad účinný rámec na riadenie rizika katastrof, aktualizované plánovanie odpadového hospodárstva, strategický politický rámec pre systém vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých stupňoch. Splnenie 20 základných podmienok je nevyhnutné na to, aby Slovensko mohlo čerpať eurofondy v novom programovom období.
"Z rokovaní s ministrami mám veľmi dobrý pocit. Ujasnili sme si, do ktorých oblastí treba investovať a kam chceme Slovensko posunúť. Našou úlohou je nastaviť podmienky čerpania eurofondov tak, aby každé euro bolo využité maximálne zmysluplne v prospech všetkých obyvateľov Slovenska," dodala Remišová.
Rezort školstva nevyužil výzvy na vedu a výskum
Andrej Ďuríček informoval aj tom, že o dvoch výzvach na dlhodobú podporu vedy a výskumu, ktoré zrušilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR, bude rokovať vláda.
Zhodli sa na tom členovia Rady vlády SR pre vedu, techniku a inovácie na štvrtkovom mimoriadnom rokovaní pod vedením Veroniky Remišovej.
Priblížil, že zástupcovia zamestnávateľov a akademického sektora vyjadrili na rokovaní nespokojnosť s tým, ako ministerstvo školstva v januári zrušilo výzvy na podporu dlhodobého výskumu za 155 miliónov eur bez konzultácie s dotknutými subjektmi.
Spresnil, že výzvy boli zamerané na výskumné aktivity v doménach Priemysel pre 21. storočie a Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel, ktorých podpora by mohla významne pomôcť ekonomike Slovenska, ako aj stimulovať a prehĺbiť dlhodobo nedostatočnú spoluprácu podnikateľského sektora s akademickými výskumnými inštitúciami.
V prijatom uznesení podľa Ďuríčkových informácií zaviazala rada vlády ministerstvo školstva, aby o situácii podalo do konca februára správu na rokovaní vlády.
"Ministerstvo školstva toto rozhodnutie urobilo bez konzultácie s dotknutými partnermi a ostatnými príslušnými inštitúciami, ktoré dlhé mesiace projekty pripravovali. Po škandále s eurofondami za ministra Petra Plavčana boli veda a výskum dlhodobo podvyživené a toto rozhodnutie má na ne negatívny dosah. Mrzí ma to, pretože minister školstva doteraz vytrvalo tvrdil, že všetky peniaze na podporu výskumu využije," zdôraznila po rokovaní ministerka Remišová.
"Presun peňazí je v kompetencii ministra dopravy, ktorý spravuje celý operačný program, a ministerstva školstva, ktoré informovalo, že veľkú časť peňazí chce presunúť na ministerstvo hospodárstva. Po presune peňazí na ministerstvo hospodárstva však považujem za mimoriadne dôležité, aby sa peniaze čo najskôr dostali na výskumné aktivity. Chceme na Slovensku viac lepšie platených pracovných miest a podpora inovácií a spolupráce výskumných inštitúcií a firiem je nevyhnutným predpokladom pre úspech a prosperitu Slovenska," dodala Remišová.
