BRATISLAVA. Ľudia pracujúci v lesoch strácajú prácu a odchádzajú za ňou do zahraničia. Slovenská lesnícka komora to uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslal jej hovorca Dávid Hančinský.
Podľa Slovenskej lesníckej komory za vzniknutú situáciu môže uplatňovanie novely zákona o ochrane prírody, ktorá sa pretavuje do stanovísk a zákazov vydávaných Štátnou ochranou prírody.
Chýbajú informácie
Slovenská lesnícka komora bude preto naliehať na kompetentné orgány, aby sa zaoberali dopadom ochranárskych opatrení na život ľudí na vidieku.
Lesníci poukazujú napríklad na prípad zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP), kde z dôvodu hniezdenia vtákov nesmú spracovávať kalamitné drevo od 1. marca do 31. augusta.
Štátnym lesom TANAP-u však nebola zo strany ŠOP SR údajne poskytnutá žiadna oficiálna identifikácia chránených druhov a biotopov v teréne.
Nespracovaním kalamitného dreva tak podľa nich môže dochádzať k šíreniu podkôrneho hmyzu, napadnutiu zdravých stromov lykožrútom a následnému odumieraniu stromov.
Vďaka zákazu nemôže podľa komory lesníkov v obvode Tatranská Javorina pracovať 12 pracovných skupín, ktoré tvorí približne 50 živnostníkov.
V obci Lendak (okres Kežmarok) údajne pre ochranárske obmedzenia doteraz predalo kone a traktory viac ako 200 živnostníkov, ktorí odišli za prácou do zahraničia.
„Slovenská lesnícka komora preto bude naliehať na kompetentné orgány, aby sa vážne zaoberali dopadom ochranárskych opatrení na život ľudí na slovenskom vidieku a prijali opatrenia, ktoré zabezpečia rozvoj, nie útlm v mestečkách a obciach na Slovensku,“ uviedla Slovenská lesnícka komora v stanovisku.
Ide o ochranu ohrozeného hlucháňa
Ministerstvo životného prostredia v reakcii uviedlo, že tvrdenie o zákaze vstupu lesných robotníkov do lesa od marca do augusta považuje za hrubo zavádzajúce.
Lesní robotníci podľa rezortu môžu normálne pracovať tak, ako to povoľuje zákon. Jediná výnimka sa týka území, na ktorých je kriticky ohrozený druh hlucháň hôrny, prípadne súvisiace živočíšne druhy.
V poslednej novele zákona sa začal využívať súhlas Štátnej ochrany prírody aj pre náhodnú alebo kalamitnú ťažbu dreva, ktorá sa v minulosti regulovala minimálne.
„V niektorých regiónoch tvorí náhodná ťažba stále 50 percent celkovej ťažby. V minulosti stačilo, keď lesný hospodár, alebo lesný úrad vyhlásil, že na území je kalamita a mohlo sa ťažiť bez následného povoľovania či podrobnejšieho zohľadňovania záujmov ochrany prírody,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.
Envirorezort dodal, že situácia sa novelou ochrany prírody mení nielen v prospech vzácneho hlucháňa hôrneho, ale predovšetkým v prospech zdravého životného prostredia.
