BRATISLAVA. Zrušenie niektorých oznamovacích povinností pre podnikateľov, rozšírenie možností na získanie záväzných stanovísk k legislatíve, elektronizácia dokladov či možnosť overovania účtov obchodných partnerov.
To sú prvé štyri oblasti, ktoré by mali v najbližšom čase zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku a posunúť krajinu v medzinárodnom rebríčku Doing Business.
Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval minister financií Eduard Heger (OĽANO) a prezident Finančnej správy (FS) SR Jiří Žežulka.
"Finančná správa na základe dohody s pánom ministrom urobila revíziu všetkých oznamovacích povinností daňových subjektov, ktorých je k dnešnému dňu, žiaľ, viac ako 30. Intenzívne s kolegami diskutujeme na tému, či všetky tieto oznamovacie povinnosti FS potrebuje a predpokladáme, že výsledkom nášho úsilia bude zrušenie minimálne tretiny oznamovacích povinností," povedal Žežulka.
Ešte zásadnejším opatrením by podľa prezidenta FS mala byť novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá zavedie inštitút registrovaného bankového účtu. Každý odberateľ sa za určitých okolností môže stať ručiteľom za neodvedenú DPH svojho dodávateľa, no o jeho účtoch nemôže získať informácie. FS chce platbami na registrované bankové účty, znížiť riziko tohto potenciálneho ručenia. "Pokiaľ sa rozhodne zaplatiť na neregistrovaný účet, samozrejme zvyšuje riziko potenciálneho ručenia," dodal Žežulka.
MF chce umožniť aj rozšírenie záväzných stanovísk a zníženie, prípadne diferenciáciu poplatkov za takéto stanoviská. Externá poradkyňa MF pre oblasť daní Renáta Bláhová je presvedčená, že právna istota je pre podnikateľov často dôležitejšia, ako napríklad výška sadzby dane. Inštitút záväzných stanovísk je na Slovensku už zavedený, no vzťahuje sa iba na niektoré ustanovenia zákona o DPH a zákona o dani z príjmu. "Za minulý rok okrem oblasti transferových cien bolo vydané jedno záväzné stanovisko, rok predtým dve stanoviská," uviedla Bláhová.
Okrem rozšírenia oblastí, na ktoré sa podnikatelia môžu pýtať, je podľa Bláhovej dôležité zníženie poplatkov, ktoré sú v súčasnosti od 2000 eur do rádovo desiatok tisíc eur. V Česku či Slovinsku sú podľa Bláhovej tieto poplatky vo výške od 400 až 500 eur, ale nedosahujú výšky tisícok eur. Ďalším bodom, ktorému sa chce MF v najbližšom období venovať, je legislatíva v oblasti elektronizácie dokladov.
Toto je len taký predkrm toho, čo ideme robiť, a čo koncom roka predstavíme v indexe daňovej spoľahlivosti. Chceme jasne ukázať, že na týchto opatreniach tvrdo pracujeme a myslíme to so zdravým podnikateľským prostredím vážne," povedal Heger.
