SME
Streda, 1. február, 2023 | Meniny má Tatiana

Tisícky bytov? Štát nečinne sedí na miliardovom poklade

Štátne nehnuteľnosti môžu vyriešiť bytovú otázku.

Medzi budovy, ktoré chátrajú a vlastní ich štát patrí aj základná škola na Lazaretskej ulici.Medzi budovy, ktoré chátrajú a vlastní ich štát patrí aj základná škola na Lazaretskej ulici. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak by sa vytvoril rebríček najlukratívnejších realitných adries, bratislavské Staré Mesto by v ňom bolo veľmi vysoko. A nielen pre svoju polohu, ale aj pre málo voľných pozemkov či vhodných príležitostí pre nové projekty.

Súvisiaci článok Bratislava priznala bytový problém. Ukázala, aký má plán Čítajte 

A práve v samotnom centre nájdete príklady, ktoré sa akoby vymykali logike.

Napríklad na rohu Lazaretskej a Cukrovej ulice nájdete vyše 15 rokov opustenú historickú budovu základnej školy. Historky hovoria o tom, že ju mestská časť zavrela po tom, čo ju pre nespokojnosť s vtedajšou riaditeľkou začali hromadne opúšťať žiaci.

SkryťVypnúť reklamu

Stalo sa to ešte v roku 2005, odvtedy chátra, pustne a ohrozuje okolie. Majiteľom komplexu je štát, presnejšie ministerstvo spravodlivosti. Plány, že tu zriadi okresný súd, sa doteraz nenaplnili. Hodnota pozemkov sa pritom môže počítať v miliónoch eur.

Ide tak len o jeden príklad zo stoviek ďalších. Štát podľa analytikov sedí na miliardách eur, ktoré by vedeli vyriešiť napríklad aj bytovú otázku.

Celoslovenský problém

Problém sa netýka iba hlavného mesta. Opustené či neefektívne využívané budovy nájdete po celom Slovensku. Podľa Centrálnej evidencie majetku vlastní štát priamo alebo cez ďalšie organizácie takmer 10-tisíc stavieb, bytov aj nebytových priestorov.

Ide o kolos, v ktorom je neporiadok. „Nikto presne nevie, kto čo presne vlastní, aký typ nehnuteľnosti, v akom stave dané budovy sú, ako sú využívané, aký majú investičný dlh, či sú zrekonštruované, či sú v pôvodnom stave alebo či sú vôbec funkčné,“ konštatuje Tomáš Hegedűš, generálny riaditeľ poradenskej a analytickej spoločnosti CBRE Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu

Aj preto dochádza k paradoxným situáciám. Napriek tomu, že štát má vo svojom zásobníku tisícky budov, nakupuje ďalšie od súkromníkov. Príkladom bolo aj spomínané ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa pred štyrmi rokmi rozhodlo hľadať nové sídlo.

Nakoniec sa rozhodlo presťahovať do budovy Výskumného ústavu zváračského. Zmluva pritom počíta s predkupným právom na vyše 20 miliónov eur. Tragikomické je, že budovu štát vyhodnotil na prelome tisícročia ako nepotrebnú a v roku 2002 ju predal za 20 miliónov slovenských korún.

Najčastejším argumentom štátu, resp. miest či samospráv pri neefektívnom spravovaní nehnuteľnosti je nedostatok financií. Podobne to bolo aj v prípade budovy základnej školy na Lazaretskej ulici. V roku 2014 ju kupovalo ministerstvo spravodlivosti s tým, že ju zrekonštruuje a zriadi v nej Okresný súd Bratislava I. Doteraz sa tak nestalo. Už v roku 2017 ministerstvo hovorilo o tom, že na to nemá vyčlenené peniaze.

SkryťVypnúť reklamu

Snaha by tu bola

Že situácia nie je ideálna, priznávajú aj mestá či samosprávy. Práve oni majú neraz o štátnych nehnuteľnostiach lepší prehľad ako štátni úradníci. Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), poukazuje na to, že z ich strany by záujem o štátne budovy aj bol, narážajú však na neochotu štátu.

„Podstata je v tom, že v prípade nevyužívaných štátnych budov sú len dve možnosti: buď v nich naďalej zostane pavučina a náklady štátu na servis, alebo budú poskytnuté na iný účel, v čom hneď vidíme výraznú pridanú hodnotu,“ konštatuje. Často to môže byť výhodné pre obe strany. Obce či mestá totiž pre svoje projekty nebudú musieť využívať a zaberať voľné plochy, ale využijú už postavené stavby.

Ak sa aj obe strany dohodnú, samospráva naráža na limity a problémy. „Ide o nedostatok financií a nedostatok personálu na obnovu. Sú to objektívne dôvody, štát a aj obce majú veľa rôznorodej agendy. Všetko je spojené s procesmi, ktoré majú svoje trvanie,“ vysvetľuje hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa jej slov ak sa počas jedného volebného obdobia podarí začať opäť využívať čo i len štyri budovy, je to úspech. Aj preto si hlavné mesto dáva v tomto smere reálne plány. „Na prestavbu za účelom nájomného bývania máme zatiaľ vytypovaných päť objektov, ktoré sú v majetku hlavného mesta,“ naznačuje hovorkyňa.

Čo s nimi

Problematikou opustených budov aj areálov, ktoré vlastní štát či samosprávy, sa zaoberá aj urbanistka Milota Sidorová, ktorá spolu s ďalšími autormi stojí za publikáciou Nepredať! Zveľadiť!. V nej rozoberá problematiku revitalizácie budov.

Podľa jej slov je táto problematika mnohorozmerná a netýka sa napríklad len jedného ministerstva. „Mali by ho riešiť ministerstvá naprieč – nielen doprava a výstavba, ale aj životné prostredie, hospodárstvo a presahy nájdeme i do sociálnych vecí,“ hovorí Sidorová a dodáva, že štát by v tomto smere mal postupovať formou spolupráce so samosprávou.

SkryťVypnúť reklamu

„V prvom kroku bude skvelé, ak štát a samosprávy začnú tvoriť databázu týchto miest, piloty vidíme napríklad v Bratislave v Atlase brownfieldov. V Českej republike je táto databáza verejná a na základe parametrov miest je možné ponúknuť rôzne modely využitia, pričom predaj je len jedna z nich,“ porovnáva urbanistka.

O registri, ktorý by priniesol prehľadnosť, hovorí aj Hegedűš. V ňom by mali byť zaznamenané kľúčové parametre. „Napríklad v prípade administratívnych budov by to boli informácie typu: počet zamestnancov na štvorcový meter, počet stolov na zamestnancov, technické špecifiká budovy – výťahy, okná, izolácia, energetická náročnosť, strecha a pod.,“ hovorí Hegedűš a naznačuje, že keď bude mať štát tieto dáta spracované, môže pristúpiť k tvorbe komplexnej stratégie.

SkryťVypnúť reklamu

Na potrebe vytvorenia databázy sa pritom zhodujú viac-menej všetky oslovené strany. Napríklad aj mesto Bratislava, ktoré hovorí aj o vytvorení štátneho fondu, v ktorom by mohli byť sústredené všetky nepotrebné a nevyužívané budovy. „Mohol by integrovať potreby na ich adaptáciu a nové využitie,“ naznačuje Rajčanová.

Ďalším krokom by mohlo byť aj vyriešenie otázky financovania. „Pomohlo by tiež zjednodušenie podmienok štátnych úverov a dotácií, či zjednodušenie byrokracie s tým spojenej a aj zreálnenie podmienok verejného obstarávania pre samosprávy v oblasti nehnuteľností,“ hovorí Rajčanová.

Využitie

Na jednej strane sú stovky opustených budov, na strane druhej nedostatkové typy nehnuteľností. Do druhej skupiny patria hlavne byty. „Jeden z možných účelov využitia vidíme vo výstavbe nájomných bytov, a to bez ohľadu na to, o aký štandard by išlo,“ hovorí Kaliňák a dodáva, že druhou kategóriou by mohli byť sociálne zariadenia.

SkryťVypnúť reklamu

Práve otázka nájomného bývania je pritom v posledných mesiacoch čoraz aktuálnejšia. Ceny bývania podľa posledných čísel Národnej banky Slovenska napriek pandémii lámu rekordy. Bývanie je tak čoraz menej dostupné a najmä mladé rodiny môžu mať bytový problém. O potrebe vytvárania segmentu nájomného bývania hovorila už v predvolebnom boji strana Sme rodina. Zatiaľ však žiadne konkrétne kroky neboli predstavené.

Analytici pritom poukazujú na to, že práve nedostatočne využitý potenciál prázdnych budov môže byť riešením. Analytici z CBRE sa pozreli na efektívnosť využívania štátnych budov.

„Naša spoločnosť realizovala prieskum ohľadne štátnych administratívnych nehnuteľností v Bratislave a výsledky ukázali, že dve tretiny týchto budov sú využívané neefektívne a na druhej strane štátu chýba napríklad koncept nájomného bývania, zariadení pre seniorov, škôlky a školy – a mnohé z týchto nehnuteľností sú vhodné práve na tieto alternatívy,“ vysvetľuje Hegedűš.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa prepočtov CBRE štát manažuje v hlavnom meste okolo 412-tisíc štvorcových metrov neefektívnych a administratívnych priestorov. Ďalších 111-tisíc štvorcových metrov si prenajíma od súkromníkov.

Ak by chcel štát modernizovať svoje kancelárske priestory, čo bežné súkromné spoločnosti robia, potreboval by do nich naliať odhadom 288 miliónov eur. CBRE však vypracovala model, ktorý predpokladá dva prístupy. Ten prvý by zoptimalizoval potrebný priestor a výrazne ho modernizoval.

Jednak by sa tým zmenšili potrebné administratívne plochy, ale aj zaviedli moderné kancelárske systémy aj s prihliadnutím na aplikovanie práce z domu či coworkingu. Pre potreby štátu by bolo ponechaných cca 200-tisíc štvorcových metrov administratívnych plôch.

Zvyšok by mohol byť pretvorený na projekty ponúkajúce napríklad nájomné bývanie. Odhadom by v rukách štátu zostalo asi 288-tisíc štvorcových metrov plochy, ktorú by mohol pretvoriť na nájomné byty. Tých je v slovenských mestách nedostatok.

SkryťVypnúť reklamu

Ak by sme vzali do úvahy, že priemerný byt má rozlohu 60 štvorcových metrov, takýmto prístupom by mohlo na trhu vzniknúť vyše 4800 bytov. Prenájom bytu by sa mohol pohybovať na úrovni 500 eur vrátane poplatku za správu a obnovu. Analytici spoločnosti pritom vypočítali, že ak by sa tento scenár zrealizoval, dokázal by štát na prenájme týchto bytov zarobiť ročne takmer 23,5 milióna eura.

Ide pritom o drahší model. Štát by podľa analytikov dokázal zarobiť aj pri nájomnom vo výške 250 eur, čo by bola schodnejšia cesta pre mimobratislavské projekty. V takomto prípade by ročný profit mohol atakovať hranicu deviatich miliónov eur.

Získané nájomné je len jedna časť benefitu. Zároveň by sa znížili náklady na prevádzku zastaraných kancelárskych priestorov.

SkryťVypnúť reklamu

Záujem na trhu je

Ide len o hrubé odhady, ale takýmto spôsobom by dokázal štát ušetriť stovky miliónov eur. CBRE hovorí dokonca o miliarde. Problémom by pritom nemusela byť ani otázka financovania. Do takéhoto projektu by mohol ísť štát samostatne cez úvery, alebo cez spoluprácu so súkromným sektorom.

Už teraz sa pritom na trhu objavujú firmy, ktoré majú záujem investovať dlhodobo v segmente nájomného bývania. Vstup do tohto sektora ohlásila poisťovňa Kooperatíva. Možnosťou by bola aj kombinácia dvoch uvedených prístupov napríklad formou PPP projektov, ktoré sú v segmente nehnuteľností v zahraničí úplne bežné v prípade nájomných bytov či domovov pre seniorov.

„Efektívne hospodárenie s nehnuteľnosťami v štátnej správe znamená množstvo ušetrených finančných zdrojov a optimálne pokrytie požiadaviek na občiansku infraštruktúru. Nemenej dôležitý je fakt, že optimalizáciou a modernizáciou administratívnych štátnych budov sa dosiahne zároveň zlepšenie samotných služieb verejnej správy voči občanom,“ porovnáva Hegedűš.

SkryťVypnúť reklamu

Analytici sa pritom pozreli len na Bratislavu, ďalšie tisícky štvorcových metrov opustených či málo využívaných plôch však majú aj ďalšie regióny, ktoré taktiež trápi aj bytová otázka. Aj preto by sa odhadovaná úspora na úrovni jednej miliardy eur mohla aj násobiť.

Má to aj ale

Na papieri vyzerá plán premeny kancelárskeho štátneho kolosu ako situácia, na ktorej dokáže štát zarobiť. Až také jednoduché to však nebude. Niečo ukazujú aj snahy Bratislavy, ktorá sa rozhodla vydať podobnou cestou a začala pripravovať premenu starých, nevyužitých budov na byty. Narazila však na praktické problémy.

„Pri väčšine nevyužívaných budov je to zložité. Veľká časť tohto fondu slúžila na administratíve účely a je dispozične či šírkou traktu nevhodná na to, aby v ňom vznikli byty. Neplatí teda, že každá budova sa dá efektívne upraviť na nájomné byty,“ vysvetľoval v rozhovore pre INDEX Juraj Šujan, poradca primátora Bratislavy pre rozvoj mesta, územné plánovanie a komunikáciu s developermi.

SkryťVypnúť reklamu

Ak sa aj budova dala prerobiť na objekt s nájomnými bytmi, mesto narazilo na ďalšie komplikácie. „Sme výrazne obmedzovaní technickou normou, ktorá určuje minimálny počet odstavných stojísk. Ak by sme aj budovu vedeli prerobiť na nájomné byty, zväčša nevieme dodatočne vyriešiť parkovanie,“ opisoval Šujan.

Súvisiaci článok Vallov poradca pre výstavbu: Nechceme v Bratislave ďalšie nocľahárne Čítajte 

Kým prvý problém sa nedá ľahko vyriešiť, druhý áno. V tomto smere by štát mohol prehodnotiť parkovacie normy. V západných štátoch je bežná úplne opačná prax ako na Slovensku. Kým u nás sa stanovuje minimálny počet parkovacích stojísk, na Západe maximálny. Platí totiž jednoduché pravidlo, že keď človek má kde zaparkovať, príde na miesto autom. Otázny však zostáva vplyv pandémie na správanie ľudí aj rizikovosť používania MHD.

Výzva čo ďalej

Štát sedí na obrovskom majetku, ktorý má od ideálneho spravovania ďaleko. Špekulovať môžeme o stave kancelárskych budov, o ich spravovaní či ideálnom využití. Vo vláde má otázku využitia nepotrebných budov na starosti podpredseda vlády SR pre legislatívu Štefan Holý zo Sme rodina. Práve jeho strana avizovala veľký plán výstavby nájomných bytov. Rolu by v ňom mali zohrávať aj nevyužité stavby v majetku štátu.

SkryťVypnúť reklamu

Akú, je otázne. Na naše otázky podpredseda vlády neodpovedal. Potenciál celého sektora je pritom obrovský. Či bude aspoň z časti využitý, môžu ukázať aj najbližšie mesiace. Možno však neukážu nič. Až také veľké prekvapenie by to nebolo.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (1. 2. 2023)
USD 1.083
AUD 1.548
CZK 23.792
JPY 141.270
CAD 1.457
GBP 0.881
HUF 390.910
PLN 4.709
CHF 1.003
SEK 11.348

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  2. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  6. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  7. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  2. O najlepšie komunikujúcich značkách rozhodne aj verejnosť
  3. Ako možno získať prídavky na dieťa v Nemecku?
  4. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  5. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  6. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  7. Svalovice sa netreba obávať
  8. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 943
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 7 251
  3. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 213
  4. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 086
  5. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 563
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 462
  7. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 153
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 107

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 9 518
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 799
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 064
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 742
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 561
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 356
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 232
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská v sprievode svojho obhajcu Petra Erdösa.

Dve obžaloby sú už na súde. Na procesy so sudcami sa čaká.


7 h
Ján Budaj sa Košičanom prihovára z balkóna vedeckej knižnice.

V dokumente sa zaviazal, že bude aj donášať.


3 h
Benzín zdražel o približne osem percent, keď prekročil hranicu 1,60 eura za liter.

Začnú platiť ďalšie sankcie voči Rusku.


6 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Parlament rozhodoval medzi májovým, júnovým a septembrovým termínom.


a 3 ďalší 3 h

Neprehliadnite tiež

Čerpacia stanica Slovnaft v Záhorskej Bystrici.

Začnú platiť ďalšie sankcie voči Rusku.


6 h
Klub iClinic Bratislava Capitals mal majiteľovi pomôcť v biznise.

Spoločnosť iClinic Bratislava Capitals smeruje do konkurzu.


12 h
Richard Rybníček.

Pomoc vlády nestačí, budeme iba svietiť a kosiť, hovorí primátor Trenčína.


30. jan
Skupina Raiffeisen Zentralbank podniká na Slovensku cez Tatra banku a internetovú banku Zuno.

Ukrajinci žiadajú sankcie.


30. jan

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  3. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  4. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  5. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  6. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  7. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  8. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  1. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 9 518
  2. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 5 799
  3. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 5 064
  4. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 694
  5. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 3 742
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 561
  7. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie 3 356
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 232
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťZatvoriť reklamu