Štatistiky ukazujú, že obyvatelia krajín Európskej únie vlani z dôvodu zatvorených obchodov a z opatrnosti pred stratou zamestnania výrazne obmedzili výdavky. Španielom klesla spotreba domácností medziročne o 12,5 percenta, Talianom o 11 percent, Nemcom o 5,7 percenta, Francúzom o 6,5 percenta.
Štáty si robia zásoby potravín. O koľko zdražie chlieb či vajcia? Čítajte Obdobná reakcia spotrebiteľov na neisté časy sa očakávala aj na Slovensku. Lenže to sa nastalo. Slováci sú v EÚ anomáliou. Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat vlani spotreba slovenských domácností medziročne vzrástla o 0,9 percenta. Okrem Slovenska bola situácia rovnaká len v Maďarsku (+0,6 percenta) a Poľsku (+0,2 percenta).
Rezort ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) sa na facebooku pochválil, že vyššej spotrebe domácností - najvyššej v EÚ - prispeli aj kroky vlády Igora Matoviča, ktorá ekonomiku podporila viac ako 5,4 miliardami eur.
Ide naozaj o efekt vládnej pomoci alebo skôr o slovenskú mentalitu, vďaka ktorej vyhodnocovať riziká? Odpoveď je komplexnejšia.
Spotreba domácností európskych krajín v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 (zdroj: MFSR)Prečo to je aj nie je pozitívna správa
Predovšetkým treba zdôrazniť, že ministerstvo sa pochválilo dátami, ktoré porovnávajú nominálnu spotrebu, čo nie je najvhodnejšia metodika, tvrdí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
