Na jar 2019 zriaďuje ministerstvo financií ovládané nominantom Smeru nový úrad na kontrolu hazardu. Ten sa so 60 zamestnancami sťahuje zakrátko do nových lukratívnych priestorov v centre Bratislavy za 1,6 milióna eur. Keďže pre nájom neplatia prísne nároky verejného obstarávania, stačilo pre výber budovy porovnať tri priestory. Vyhrala budova, ktorú krátko predtým získalo nové družstvo, za ktorým ale vidieť exfunkcionára Smeru. A napriek faktu, že budova konkurenčné ponuky porazila najvýhodnejšou cenou, sa nájomné už po pol roku dvíha.
Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) patrí k najmladším úradom na Slovensku. Zriadilo ho relatívne v tichosti na jar 2019 ministerstvo financií, ktorému vtedy šéfoval Peter Kažimír (Smer).
Úlohou úradu je regulovať a kontrolovať hazardné spoločnosti, pričom tieto kompetencie na neho prešli tak z ministerstva financií, ako aj z Finančnej správy.
Kto zviditeľnil úrad
Známejším sa Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH) stal hlavne v poslednom čase v súvislosti s prepojením na Ľudovíta Makóa, bývalého vysokého daňového funkcionára. Vlani v septembri Makóa zadržala NAKA a odvtedy čelí obvineniam z viacerých závažných trestných činov. Makó ako bývalý šéf daňových kriminalistov predtým sčasti zodpovedal za kontrolu hazardu. Pritom jeho viacerí príbuzní na jar 2018 vstúpili do firmy Eurogold pôsobiacej práve v hazarde. Po vzniku ÚRHH doň prešlo viacero blízkych Makóových spolupracovníkov, ktorí okrem iného riadili kontroly v hazardných firmách, napríklad aj v Eurogolde. Niektorí už po výmene vlády v úrade nepracujú.
Po pár mesiacoch sa úrad presťahoval do nových priestorov – do budovy na lukratívnej bratislavskej Križkovej ulici v centre mesta. 60 zamestnancov úradu tam zabralo štyri poschodia zo šiestich.
Nájomnú zmluvu s úradom v máji podpísal nový vlastník budovy, ktorým je družstvo Dunajská 7. To budovu kúpilo len v marci, teda v mesiaci, v ktorom vznikol aj nový úrad.
Makó mal u daniarov a v hazarde vlastnú chobotnicu Čítajte Družstvo sídliace na opačnom konci republiky – v Humennom – vzniklo tiež len nedávno, v novembri 2018. A z Humenného pochádza aj jeho predseda právnik Ivan Roháč. Napriek tomu sa ustanovujúca schôdza družstva konala v hlavnom meste.
Družstvo venujúce sa hlavne prenájmu nehnuteľností od svojho vzniku nemá žiadneho zamestnanca, čo jeho zástupca vysvetľuje tým, že všetky potrebné činnosti využíva od externých firiem.
Bližší pohľad do verejných databáz odhaľuje skutočné pozadie vlastníka lukratívnej budovy.
V pozadí vplyvný agropodnikateľ
Družstvo založili v novembri 2018 dve právnické osoby, čo je minimálna zákonná podmienka pre vznik tejto formy spoločnosti. Jednou z nich je Roháčova humenská firma Admirent a druhou banskobystrické Slovenské biologické služby (SBS). Za touto firmou ako konečný užívateľ výhod figuruje Miloslav Šebek.
V minulosti za stranu Smer-SD zastával viacero významných funkcií a mal blízko k samotnému viacnásobnému premiérovi a šéfovi strany Smer-SD Robertovi Ficovi.
Vtedajší premiér Robert Fico a štátny tajomník ministerstva životného prostredia Miloslav Šebek (vpravo) počas tlačovej konferencie v júli 2009. (zdroj: TASR)V jeho prvom kabinete to bol samotný Fico, ktorý Šebeka navrhol presunúť z čela Slovenského pozemkového fondu do funkcie štátneho tajomníka v rezorte životného prostredia, keďže tento post patril vo vtedajšej koalícii Smer-HZDS-SNS práve Smeru. Šebek spolu s ďalšími ľuďmi pritom v tom období čelil tlaku na odchod z vedenia pozemkového fondu pre kauzu Veľká Lomnica.
V súčasnosti patrí Šebek k najvplyvnejším hráčom v agrosektore.
SDKÚ: Vo fonde je klientelizmus Čítajte Ako sa jeho firma Slovenské biologické služby spolu s humenským právnikom dostali k realitnému biznisu v hlavnom meste, a to práve v čase, keď si nové sídlo za státisíce eur hľadal nový úrad?
Šéf družstva Ivan Roháč to Nadácii vysvetlil s tým, že so SBS spolupracoval už predtým. ,,Ja som im robil určitý servis, keď predávali určité aktíva a na základe toho aj Slovenské biologické služby urobili akvizíciu v roku 2017. Majitelia rozmýšľali, do čoho ďalej investujú takto získané peniaze z predaja.“
SBS skutočne za rok 2017 vykázali nadštandardný čistý zisk na úrovni 10,5 milióna eur.
Roháč mal už v tom čase niekoľkoročné skúsenosti na trhu s nehnuteľnosťami, pričom uviedol, že prvé budovy, ako aj projektové financovanie si otestoval práve v rodnom Humennom. Preto ponúkol SBS svoje služby v tejto oblasti.
Pre právnu formu družstva, ktorá v oblasti realít nie je úplne bežná, sa podľa neho rozhodli preto, lebo sa chceli stať platcom DPH a pri tejto forme je pridelenie identifikačného čísla DPH jednoduchšie.
Sídlo družstva však ponechal v Humennom, keďže ako vysvetlil, sídli tam jeho ekonómka, právnička, majú tam sídlo aj ďalšie jeho firmy a cenovo sú tam všeobecne administratívne služby výhodnejšie ako v hlavnom meste.
Čo sa týka ponuky pre nový úrad, oslovila ich konzultačná firma Colliers a podľa jeho vedomostí bola dôležitým kritériom pre výber poloha – úrad mal byť blízko ministerstva financií ako svojho strešného orgánu. Krížkova ulica mala byť veľmi výhodná, keďže leží v tesnej blízkosti ministerstva.
Ako sa im ako neznámemu hráčovi na bratislavskom realitnom trhu poradilo získať takú zaujímavú budovu, vysvetľuje tým, že ich konkurenčnou výhodou bol dostatok likvidity a ,,tým, že máme skúsenosti aj z iných budov, tak vieme rýchlo reagovať“.
Hlasov viac, zisku menej
Podľa pôvodných stanov družstva mali SBS pri riadení firmy dominanciu. Firma totiž disponovala 99 hlasmi a humenský Admirent len jedným. Pri delení zisku opäť dve tretiny pripadali SBS a tretina Admirentu.
Tak sa to dohodlo na ustanovujúcej schôdzi pri vzniku družstva 12. novembra 2018. No už deň na to sa mala udiať opäť členská schôdza a hlasovací, ako aj majetkový pomer sa otočil a ,,dominanciu“ získala humenská firma. Tak to aspoň vyplýva z takzvaného protischránkového registra, ktorý sa odvoláva na zápisnicu z druhej členskej schôdze.
A práve pre zmenu dominancie v hlasovaní aj majetku je ako konečný užívateľ výhod v družstve označený práve Roháč a nie zástupcovia SBS. Na otázku, prečo je to tak, uviedol, že ide o ,,internú dohodu“ s SBS.
Pritom práve SBS je tým z partnerov, ktorý projekty financuje. Bolo to tak pri budove pre ÚRHH, ako aj pri budove na Dunajskej 7, ktorú tiež družstvo kúpilo, zrekonštruovalo po nájomníkoch s regulovaným nájmom a vlani rozpredalo.
V tomto svetle aj pre zvolenú formu podnikania – družstvo namiesto bežnejšej eseročky – je zaujímavý komentár portálu Finstat.sk, ktorý zverejňuje účtovné dáta o firmách. Vo vlaňajšom materiáli o nových firmách totiž jeho analytik Pavol Suďa konštatuje, že do roku 2018 medzi novovzniknutými družstvami ,,prevládali tie, ktoré pôsobia v prenájme nehnuteľností, financiách či v poradenstve. V týchto prípadoch ide nezriedka o subjekty, za ktorými sa skrývajú skutočné ovládajúce osoby, ktoré sa ako družstevníci do obchodného registra nezapisujú, a pri ktorých tak môžu byť za konečných užívateľov výhod označení aj nastrčení štatutári.“
Vysvetlenie Úradu
Na okolnosti obstarania prenájmu sme sa cez infožiadosť spýtali samotného ÚRHH. Valéria Pernišová, hovorkyňa úradu, odpísala, že ,,spoločnosť Colliers International zaslala ponuku na poskytnutie konzultácií, na ktorú úrad reagoval priamym zadaním, vzhľadom na hodnotu zákazky“.
Dodala, že osobitná zmluva s konzultačnou spoločnosťou uzavretá nebola. Úrad sa v súvislosti s Colliers odvoláva na ich predošlé referencie napríklad od Finančného riaditeľstva, Národnej diaľničnej spoločnosti či Národnej banky Slovenska.
Zaujímavosťou je, že ponuka od Colliers prišla úradu deň predtým, ako družstvo Dunajská 7 kúpilo budovu na Križkovej.
,,Aktuálne kancelárske trhové podmienky na Slovensku sú skôr v prospech nájomníkov... Preto si myslíme, že osloviť trh s vašimi požiadavkami bude viesť k dobrým príležitostiam,“ uvádza sa v ponuke Colliers International, ktorú tiež Nadácia získala cez infožiadosť.
V ponuke zároveň konzultačná firma ponúka svoju cenu, ktorá je necelých 6 000 eur vrátane DPH.
Následne do mesiaca spoločnosť dodala úradu správu s analýzou možností podnájmu pre nový úrad. V podmienkach sa ráta so 60 zamestnancami, 15 parkovacími miestami a 1 100 štvorcovými metrami kancelárií. Hodnotené boli tri ponuky.
Pri hodnotení sa použili tri kritériá - cena, poloha budovy a jej stav. Každé malo tretinovú váhu. Analýza porovnávala tri lokality, všetky v centrálnej časti Bratislavy. Cenové ponuky siahali od najnižšej na úrovni 1,6 milióna eur až po 2,2 milióna eur s DPH, čo sú sumy spolu za šesť rokov nájmu. V prepočte na rok tak ide o sumu 267- až 366-tisíc eur.
Do pol roka zvýšenie nájmu
Roháča sme sa spýtali aj na šumy, ktoré sa v súvislosti so sídlom nového úradu šíria. Že je za ním niekto z bývalého vedenia úradu a cez štedrý šesťročný podnájom si de facto prefinancuje bankový úver, ktorým je v súčasnosti nákup budovy financovaný.
,,Počul som tiež tie šumy, ale je to smiešne. Pochopil by som to, ak by na trhu bola jediná budova. Ale my sme túto budovu už napríklad s niektorými podnájomníkmi kupovali, nebola prázdna,“ argumentuje Roháč.
Čo sa týka prípadných väzieb na predošlé vedenie úradu, prvého šéfa Mareka Lendackého, ktorý úrad od jeho vzniku rozbiehal, videl Roháč podľa vlastných slov asi dvakrát v živote, ďalšieho šéfa asi raz. Tým sa od januára 2020 stal Radko Kuruc, predtým štátny tajomník ministerstva financií. Dva týždne po jeho nástupe do funkcie bol zároveň podpísaný dodatok k nájomnej zmluve, ktorým sa celkový šesťročný nájom navýšil o tisícku mesačne a teda celkovo o ďalších 100-tisíc eur.
,,Nájom sa upravil, pretože úrad zistil, že potrebuje ešte ďalšie priestory, ako napríklad zasadačku, ktorá leží na nižších poschodiach,“ dodal Roháč.
Pričom ani 1,7 milióna eur nemusí byť konečná suma, keďže zmluva ráta každý rok s indexáciou, teda prehodnotením výšky nájmu podľa trhových cien.
Pritom práve pôvodnou cenou získala budova na Križkovej pri hodnotení konzultačnou spoločnosťou najväčší náskok pred konkurenciou.
Aktuálne úrad od 4. novembra vedie Peter Andrišin po tom, čo Kuruc k 3. novembru odišiel na rodičovskú dovolenku.
Úrad zatiaľ nad zmenou sídla neuvažuje.
Nadácia Zastavme korupciu dlhodobo upozorňuje, že nájom pre verejné úrady potrebuje prísnejšie pravidlá v obstarávaní. Napriek tomu návrh novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina) práve naopak pravidlá pre túto oblasť ešte viac uvoľňuje.
