BRATISLAVA. Systém zodpovednosti za odpady nie je transparentný ani dostatočne účinný.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) to konštatuje v tlačovej správe, ktorú zaslal hovorca úradu Marek Papajčík.
Zmena legislatívy, ktorá preniesla zodpovednosť za odpady na výrobcov, podľa NKÚ prináša občanom minimálny prínos.
Ich poplatky za odpad sa totiž neznížili a princíp „čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš“ v praxi nefunguje.
Výsledky kontroly zameranej na plastový odpad ukázali, že až 62 percent vytriedeného plastového odpadu je nerecyklovateľného a končí tak na skládkach odpadu.
Štát podľa výsledkov kontroly nemá pre zastaraný informačný systém presné údaje o odpade a je preto otázne, či oficiálne údaje majú vôbec reálnu výpovednú hodnotu.
Produkcia plastového odpadu na Slovensku pritom rastie. Kým v roku 2017 vyprodukovali obyvatelia 165-tisíc ton plastového odpadu, v roku 2019 to bolo 250-tisíc ton.
Kontrola ukázala, že miera recyklácie odpadov na Slovensku je nadhodnotená. Na skládkach odpadu tak končí oveľa viac plastového odpadu než sa oficiálne uvádza.
Rezort životného prostredia predpokladá plnú elektronizáciu odpadového hospodárstva až v roku 2026. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov nefunguje dostatočne účinne aj preto, že nie sú vytvorené mechanizmy na to, ako kontrolovať a vymáhať plnenie povinností výrobcov.
Štát reálne nevie, ktoré firmy sa neprihlásili do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a neodvádzajú poplatky, ktoré slúžia na financovanie triedeného zberu.
Ministerstvo životného prostredia SR odhaduje, že až tretina výrobcov nie je prihlásená do systému kontroly. Pokuty udeľované v niektorých prípadoch inšpekciou životného prostredia sú podľa NKÚ nízke a porušovateľov nemotivujú k zlepšeniu.
