Autor je doktorand na Hongkonskej univerzite a výskumník Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.
Juhočínske mesto Šen-čen sa čoraz viac dostáva do povedmia verejnosti aj na Slovensku. Megalopolis pri ústí Perlovej rieky hraničiaca s Hongkongom je známa obrovskou a mladou populáciou, početnými mrakodrapmi či ako sídlo najväčších čínskych technologických firiem Tencent a Huawei.
Šen-čen sa často označuje aj ako Sillicon Valley hardvéru, pretože sa miestne firmy v poslednej dekáde prepracovali na špičku vo výrobe produktov ako sú drony (sídli tu svetový líder DJO), elektroautá (firma BYD) či 3D tlač.
Vďaka svojej ekonomickej a najmä technologickej vyspelosti je dnes Šen-čen kladený za príklad pre rozvoj ostatných miest nielen v Číne, ale aj v mnohých iných krajinách sveta.
Čínsky prezident Si Ťin-pching pri svojej októbrovej návšteve mesta vyhlásil , že miestne inovácie budú viesť k ďalšiemu zázraku, ktorý povedie hospodárstvo celej krajiny do sveta po koronavíruse.
Prezident Si, podobne ako čínski lídri pred ním, by si samozrejme radi privlastnili zásluhy na rozvoji mesta.
Žiaden opis Šen-čenu sa dnes nezaobíde bez zmienenia faktu, že sa za uplynulých 40 rokov zmenil z malej rybárskej dediny s 30-tisícmi obyvateľov na dnešné veľkomesto s 18 miliónovou populáciou. Za dychberúcim rastom mesta podľa týchto opisov stojí predvídavosť a inteligentné plánovanie vedenia mesta, provincie, či celej krajiny.
Takúto verziu rozvoja mesta však nerozširuje len vedenie čínskej Komunistickej strany – ktoré tým v podstate chváli samé seba – ale aj inštitúcie ako Svetová banka, ktorá odporúča iným rozvojovým krajinám nasledovať šen-čenský model.
Pozornejší pohľad na rast mesta v uplynulých štyroch dekádach však vyvoláva otázky: je za úspechom skutočne starostlivé plánovanie? Dá sa šen-čenský príklad jednoducho skopírovať v zahraničí? A napokon, ešte zásadnejšia otázka, je vôbec príbeh o rybárskej dedine pravdivý?
